This course is for level 2 learners. The course assumes that you have basic level knowledge about Kannada (or have gone through our level 1 course). It is comprised of lessons that help you learn grammatical, situational, environmental, behavioral, and lingualaspects of Kannada.
Q The grammatical aspects include correlatives and temporal, active and passive voice and transformation of sentences. Q The situational aspects comprise of words/sentences/conversations used in specific situations such as while one goes shopping, studying, traveling, having meals, giving instruction and ordering, operating in the office, conducting normal day-to-day business, etc. Q The environmental aspects contain topics like weather, climate, home, animals, birds, and insects. Q The behavioral aspects include sentences with reference to “emotions” and “reactions” in our day-to-day life such as showing affection, anger, quarrel, expressing sadness, extending apologies and sympathies, and while refusing, believing, requesting and providing encouragement. Q Finally, the lingual aspects cover some interesting subjects like proverbs, riddles, sayings and so on. ಮೊನ್ನೆ ಮೊನ್ನೆಯಷ್ಟೇ ಜಯಂತನ ಶಬ್ದತೀರ ಬಿಡುಗಡೆಯ ದಿನ ಮೊದಲ ಬಾರಿಗೆ ತ ೇಜಸ್ವಿಯವರನ್ನು ಭೇಟಿ ಮಾಡಿದ್ದೆ.
Vetri Kodi Kattu, Malaithanai Muttum Varai Muttu Latchiyam Ettum Varai Ettu, Padaiyedu Padaiyappa. Vetri Kodi Kattu, Malaithanai Muttum Varai Muttu Latchiyam Ettum Varai Ettu, Padaiyedu Padaiyappa. Kai Thattum Uli Pattu, Nee Vidum Netri Thuli Pattu Paaraigal Rettai Pilavuttru, Udai Padum Padaiyappa. Kai Thattum Uli Pattu, Nee Vidum Netri Thuli. Tamil Movie Melam KOttu Thali Kattu Cast:Ramarajan, Saranya Directed By:K. Dheenathayalan Written By:Raghavan Thambi Produced By:Siva Ramadas Released Da.
ಅವರು ಬರುತ್ತಾರೆಂಬ ನಿರೀಕ್ಷೆ ಅಂದು ಯಾರಿಗೂ ಇರಲಿಲ್ಲ. ಬಹುಶಃ ಇಂಥ ಸಮಾರಂಭಗಳಿಗೆ ಅವರು ಬರುವುದಿಲ್ಲವೆಂದೇ ಅವರನ್ನು ಮುಖ್ಯ ಅತಿಥಿಯಾಗಿ ಆಹ್ವಾನಿಸಬಹುದಾದ ಸಾಧ್ಯತೆಯ ಬಗ್ಗೆ ಯಾರೂ ಯೋಚಿಸಿರಲಿಕ್ಕಿಲ್ಲ. ನಿಜಕ್ಕೂ ನಾನು ತೇಜಸ್ವಿಯವರನ್ನು ಹೊರಗೆ, ಸೆಮಿನಾರುಗಳಲ್ಲಿ, ವೇದಿಕೆಯ ಮೇಲೆ ನೋಡಿದ ನೆನಪೇ ಇಲ್ಲ. ಆದರೆ ಅವರು ಸರ್ವಾಂತರ್ಯಾಮಿ.
ಅವರ ಪುಸ್ತಕಗಳು ಅವರಿಗಿಂತ ಹೆಚ್ಚಿನ ಮಾತುಗಳನ್ನಾಡಿದುವು, ಅವರಿಗಿಂತ ಹೆಚ್ಚು ಕಂಡವು. ಅದಕ್ಕೇ ಏನೋ ಆದಿನ ಅವರು ಅನಿರೀಕ್ಷಿತವಾಗಿ ಅಲ್ಲಿಗೆ ಬಂದಾಗ ಜಯಂತ “ದೇವರು ಪ್ರತ್ಯಕ್ಷವಾಗುವುದನ್ನು ನಾವು ಕಥೆಗಳಲ್ಲಿ ಓದಿದ್ದೇವೆ, ಸಿನೇಮಾದಲ್ಲಿ ನೋಡಿದ್ದೇವೆ.
ಆದರೆ ಅದು ಏನೆನ್ನುವುದು ಈ ದಿನ ನಮಗೆ ಅರ್ಥವಾಯಿತು” ಅಂದ. ಅನಿರೀಕ್ಷಿತವಾಗಿ ಬಂದದ್ದಲ್ಲದೇ ಜಯಂತನ ಬಗ್ಗೆ ಪ್ರಾಮಾಣಿಕವಾದ ಮಾತುಗಳನ್ನು ತೇಜಸ್ವಿ ಆಡಿದರು. ತನ್ನ ಕಥನ ಸಂಭ್ರಮದ ಲೋಲುಪತೆಯಲ್ಲೇ ಮುಳುಗಿದರೆ ಉಂಟಾಗಬಹುದಾದ ಏಕತಾನತೆಯ ಬಗ್ಗೆ ಎಚ್ಚರ ನೀಡಿದರು. ಆನಂತರ ಅಲ್ಲಿದ್ದ ಅನೇಕರೊಡನೆ ಮಾತಾಡಿ, ಕೇಳಿದವರಿಗೆಲ್ಲಾ ಹಸ್ತಾಕ್ಷರ ನೀಡಿ ಅಂತರ್ಧಾನರಾದರು.
ತೇಜಸ್ವಿ ತಮ್ಮ ಸಮಯದ ಲೇಖಕರಿಗಿಂತ ಭಿನ್ನವಾಗಿ ಬರೆದರು ಅನ್ನುವುದು ಎಲ್ಲ ಬರಹಗಾರರ ಬಗ್ಗೆಯೂ ಕೇಳಿಬರುವ ಮಾತು. ತೇಜಸ್ವಿ ತಮ್ಮ ಸಮಯದ ಬರಹಗಾರರಿಗಿಂತ ಭಿನ್ನವಾಗಿ ಜೀವಿಸಿದರು ಅನ್ನುವುದು ಸರಿಯಾದ ಮತೇನೋ. ಮೂಡಿಗೆರೆಯಲ್ಲಿ ಇದ್ದು ಪರಿಸರದೊಂದಿಗೆ ಒಂದಾಗಿ ಸಾಹಿತ್ಯವನ್ನಲ್ಲದೇ ಅನೇಕ ಆಸಕ್ತಿಗಳನ್ನು ಬೆಳೆಸಿಕೊಂಡಿದ್ದ ಅವರು ಯಾವ ಗುಂಪಿಗೂ ಸೇರಲಿಲ್ಲ. ಒಂದಿಷ್ಟು ಕಾಲ ಲಂಕೇಶ್ ಜೊತೆ ಇದ್ದಂತೆ ಕಂಡರೂ ಇರಲಿಲ್ಲ. ಅವರ ಕಥಾಸಾಹಿತ್ಯ ಕಾದಂಬರಿಗಳು ಎಷ್ಟು ಕನ್ನಡಕ್ಕೆ ಮುಖ್ಯವೋ, ಪರಿಸರದ ಬಗೆಗಿನ ಅವರ ಲೇಖನಗಳು, ಅವರ ಪ್ರಕಾಶನ ಕಾರ್ಯ, ಅವರ ಫೊಟೊಗ್ರಫಿ ಕೂಡಾ ಅಷ್ಟೇ ಮುಖ್ಯ. ಅವರ ಸಾಹಿತ್ಯವನ್ನು ಅದ್ಭುತವಾಗಿ ದೃಶ್ಯಮಾಧ್ಯಮಕ್ಕೆ ಇಳಿಸಲು ಸಾಧ್ಯವಾಗುತ್ತಿದ್ದದ್ದು ಬಹುಶಃ ಕಾಸರವಳ್ಳಿಗೆ ಮಾತ್ರ.
ತಬರನ ಕಥೆಯನ್ನು ನಾವು ಓದಿದರೆ ದೃಶ್ಯ ಮಾಧ್ಯಮದ ನಿಟ್ಟಿನಿಂದ ಅದು ನಿಜಕ್ಕೂ ಒಂದು ಸಾಧಾರಣ ಕಥೆ. ಆದರೆ ಕಾಸರವಳ್ಳಿ ಕೈಯಲ್ಲಿ ಅದು ಒಂದು ಅದ್ಭುತ ಚಿತ್ರವಾಗಿ ಮಾರ್ಪಾಡಾಗಿದ್ದಕ್ಕೆ ಕಾಸರವಳ್ಳಿಯ ಸೃಜನಶೀಲತೆ ಎಷ್ಟು ಕಾರಣವೋ, ಅಷ್ಟೇ ತೇಜಸ್ವಿಯವರ ಇತರ ಕಥೆಗಳು ಅನ್ನಬೇಕು.
ಹಾಗೆ ನೋಡಿದರೆ ತಬರನ ಕಥೆಯಲ್ಲಿ ತುಕ್ಕೋಜಿ ಕಥೆಯ ಎಷ್ಟೊಂದು ಅಂಶಗಳಿವೆ! ಮೊದಮೊದಲ ಕಥೆಗಳಲ್ಲಿ ತೇಜಸ್ವಿ ನವ್ಯ ರಂತೆ ಕಂಡರೂ ಆ ನಂತರದ ಕಥೆಗಳು ಯಾವ ಪಂಥಕ್ಕೂ ಸೇರಿಲ್ಲವೆಂಬಂತೆ ತಮ್ಮ ದಾರಿಯನ್ನೇ ಪಡೆದವು. ಬಹುಶಃ ಕನ್ನಡದಲ್ಲಿ ಪರಿಸರದ ಬಗ್ಗೆ ಪ್ರಜ್ಞೆಯನ್ನು ಮೊದಲಬಾರಿಗೆ ತಂದವರೇ ತೇಜಸ್ವಿ ಅಂತ ನನಗನ್ನಿಸುತ್ತದೆ. ಕರ್ವಾಲೋ ಕನ್ನಡದ ಅತ್ಯುತ್ತಮ ಕಾದಂಬರಿಗಳಲ್ಲಿ ಒಂದು ಅಂತ ಅನೇಕ ವಿಮರ್ಶಕರು ಗುರುತಿಸಿದ್ದಾರೆ. ಆದರೆ ಕರ್ವಾಲೋವನ್ನು ಇಂಗ್ಲೀಷ್ನಲ್ಲಿ ಓದಿದಾಗ ನನಗ ಸಾಕಷ್ಟು ನಿರಾಸೆಯಾಯಿತು. ಅವರ ಚಿದಂಬರ ರಹಸ್ಯ ಕಾದಂಬರಿಗೆ ಸಿಗಬೇಕಾಗಿದ್ದ ಮಾನ್ಯತೆಯೆಲ್ಲಾ ಕರ್ವಾಲೋಗೆ ಸಿಕ್ಕಿಬಿಟ್ಟಿತೇನೋ.
ತೇಜಸ್ವಿ ತಮ್ಮ ಅದ್ಭುತ ಸಾಹಿತ್ಯದಿಂದಾಗಿ ನಮ್ಮ ನಡುವೆ ಇದ್ದಾರೆ. ಅವರು ಕುವೆಂಪು ಮತ್ತು ಕಾರಂತರನ್ನು ಒಳಗೊಂಡ ಲೇಖಕರು ಅಂತ ಅನಂತಮೂರ್ತಿ ಹೇಳಿದರಂತೆ.
ನನಗೇನೋ ಅವರಲ್ಲಿ ಕುವೆಂಪುಗಿಂತ ಕಾರಂತರೆ. ಅದರಲ್ಲೂ ವಿಕಸಿತ ಕಾರಂತರೇ ಕಾಣುತ್ತಾರೆ. ವಿಕಸಿತ ಕಾರಂತರು ಅನ್ನುವುದಕ್ಕೆ ಒಂದೇ ಕಾರಣ. ತೇಜಸ್ವಿಯವರ ಭಾಷೆ ಮತ್ತು ಕಥನಕಲೆ ಹೆಚ್ಚು ಎಂಗೇಜಿಂಗ್ ಆಗಿ ಇರುತ್ತಿತ್ತು. ಕುವೆಂಪು ಅವರಿಗೆ ಪುಟ್ಟಪ್ಪ ಅನ್ನುವ ಪುಟ್ಟ ಹೆಸರಿದ್ದರೂ ಅವರು ಅದನ್ನು ದೊಡ್ಡಹೆಸರನ್ನಾಗಿ ಮಾಡಿಕೊಂಡರು. ಆದರೆ ತಮ್ಮ ಮಕ್ಕಳಿಗೆ ಪುಟ್ಟ ಹೆಸರಿನ ರಿಸ್ಕ್ ಬೇಡವೆಂದೋ ಏನೋ ಇಬ್ಬರಿಗೂ ದೊಡ್ಡಹೆಸರುಗಳನ್ನೇ ಇಟ್ಟರು.
ಕೋಕಿಲೋದಯಚೈತ್ರ ಮತ್ತು ಪೂರ್ಣಚಂದ್ರತೇಜಸ್ವಿ. he has not named them, he has sentenced them for life ಅಂತ ವೈಎನ್ಕೆ ಹೇಳಿದ್ದು ಇಲ್ಲಿ ನೆನಪಾಗುತ್ತಿದೆ. ಆದರೆ ಪೂರ್ಣಚಂದ್ರತೇಜಸ್ವಿ ತಮ್ಮ ತಂದೆ ಕೊಟ್ಟ ದೊಡ್ಡ ಹೆಸರನ್ನು ಉಳಿಸಿಕೊಂಡರು, ಬೆಳೆಸಿಕೊಂಡರು. ಗಿಡಮರಗಳ ಮರೆಯಲ್ಲಿ. ಇಷ್ಟು ದಿನವೂ ಕಾಣದೇ ನಮ್ಮನ್ನೆಲ್ಲಾ ಹುರಿದುಂಬಿಸುತ್ತಾ, ಪ್ರೇರೇಪಿಸುತ್ತಾ, ಸ್ಫೂರ್ತಿ ನೀಡುತ್ತಾ ಇದ್ದ ತೇಜಸ್ವಿ ಆ ಕೆಲಸವನ್ನು ಮುಂದುವರೆಸುತ್ತಿದ್ದಾರೆ. ತೇಜಸ್ವಿ ಇದ್ದಾರೆ. ತೇಜಸ್ವಿಯವರು ಒಂದು ಹಳೆಯ ಕವಿತೆ ಕೃಪೆ: ಲಂಕೇಶ್ ಸಂಪಾದಿಸಿದ ಅಕ್ಷರ ಹೊಸ ಕಾವ್ಯ © ಎಂ.ಎಸ್.ಶ್ರೀರಾಮ್ 12 Comments: ಹೇಳಿದ್ದು ಅಲ್ಲವಾ?
ತೇಜಸ್ವಿ ಇಲ್ಲವೆಂದರೆ ಹೇಗೆ ನಂಬುವುದು? ಅವರು ನಮ್ಮೊಂದಿಗೇ ಇದ್ದಾರೆ ಹೇಳಿದ್ದು ಕರ್ವಾಲೋದ ಇಂಗ್ಲಿಷ್ ಅನುವಾದಕ್ಕೆ ಸಂಬಂಧಿಸಿದಂತೆ ತೇಜಸ್ವಿಯವರ ಜತೆಗೇ ಮಾತನಾಡಿದ್ದೆ. ಅವರದನ್ನು ಚೆನ್ನಾಗಿ ಹೇಳಿದ್ದರು ‘ಅಸಡಾ ಬಸಡಾ ಕಾಲು ಹಾಕಿಕೊಂಡು ಬಂದ-ಅನ್ನುವುದನ್ನು ಅವರಾದರೂ ಹೇಗೆ ಇಂಗ್ಲಿಷಿಗೆ ಮಾಡುತ್ತಾರೋ’. ಇದು ತೇಜಸ್ವಿಯವರ ಎಲ್ಲಾ ಕೃತಿಗಳ ಶಕ್ತಿ ಅಥವಾ ಮಿತಿ. ಸಲೀಸಾಗಿ ಇಂಗ್ಲಿಷಿಗೆ ಅನುವಾದಿಸಲಾಗದ ಅವರ ಕೃತಿಗಳೇ ಅವರನ್ನು ತಥಾಕಥಿತ ಆಲ್ ಇಂಡಿಯಾ ಲೇಖಕನನ್ನಾಗಿಸಲಿಲ್ಲ ಅನ್ನಿಸುತ್ತದೆ. ಇದನ್ನು ಕುವೆಂಪು ಅವರಿಗೂ ಅನ್ವಯಿಸಬಹುದು. ಕುವೆಂಪು ಅವರ ಕಾನೂರು ಹೆಗ್ಗಡತಿಯೂ ಇಂಗ್ಲಿಷಿಗೆ ಅನುವಾದವಾಗಿದೆ.
ಅದೊಂದು ತರಾ ಕಾನೂರು ಹೆಗ್ಗಡತಿಯ ಕ್ಯಾರಿಕೇಚರ್ ನಂತೆ ಕಾಣಿಸುತ್ತದೆ. ವೈಕಂ ಮಹಮ್ಮದ್ ಬಷೀರ್ ರ ‘ನನ್ನಜ್ಜನಿಗೊಂದಾನೆಯಿತ್ತು’ನ್ನು ಕನ್ನಡದಲ್ಲಿ ಓದಿದಾಗಲೂ ನನಗೆ ಹೀಗೇ ಅನ್ನಿಸಿತ್ತು.
ಕನ್ನಡ ವಿಮರ್ಶೆ ಹೇಗಿದೆಯಪ್ಪಾ ಅಂದರೆ ಕರ್ವಾಲೋ ಕಾದಂಬರಿಯಲ್ಲಿ ಏನೇನನ್ನೋ ಗುರುತಿಸಿ ಅದು ಕನ್ನಡದ ಏಕೈಕ ಸೈನ್ಸ್ ಫಿಕ್ಷನ್ ಎಂಬುದನ್ನು ಮಾತ್ರ ಮರೆತುಬಿಟ್ಟಿತು (ನಾನು ಕನ್ನಡದಲ್ಲಿರುವ ವೈಜ್ಞಾನಿಕ ಕಾದಂಬರಿಗಳ ಬಗ್ಗೆ ಹೇಳುತ್ತಿಲ್ಲ). ತೇಜಸ್ವಿ ಭಿನ್ನವಾಗಿ ಬದುಕಿದರು ಎಂಬ ನಿಮ್ಮ ಅಭಿಪ್ರಾಯ ನೂರಕ್ಕೆ ನೂರರಷ್ಟು ಸರಿಯಾದುದು. ಹೇಳಿದ್ದು ಕಾಸರವಳ್ಳಿಯವರು ತೇಜಸ್ವಿಯವರ ಕತೆಗಳನ್ನು ಚೆನ್ನಾಗಿ ಸಿನಿಮಾ ಮಾಡುತ್ತಿದ್ದರು ಎಂಬ ನಿಮ್ಮ ಹೇಳಿಕೆ ಸ್ವಲ್ಪ ಮಟ್ಟಿಗೆ ಮಾತ್ರ ಸರಿ. ಕಾಸರವಳ್ಳಿ ಯಾವಾಗಲೂ ತೇಜಸ್ವಿಯವರ ಕೃತಿಗಳಲ್ಲಿರುವ ವಿಟ್ ನ ಅಂಶವನ್ನು ಗ್ರಹಿಸಲಿಲ್ಲ ಎಂದು ನನ್ನ ಅನಿಸಿಕೆ. Anonymousಹೇಳಿದ್ದು ಇಸ್ಮಾಯಿಲ್ ಹೇಳಿದ್ದು ಸರಿ.
ನನಗದು ಹೊಳೆದಿರಲಿಲ್ಲ. ಆದರೆ ತಬರನ ಕತೆಯಲ್ಲಿ ವಿಟ್ ಗಿಂತ ಜಾಸ್ತಿ ವಿಷಾದ ಇತ್ತು.ವಿಟ್ ಇತ್ತೋ ಇಲ್ಲವೋ ನೆನಪು ಕೂಡ ಆಗದಂತೆ ಮಾಡಿದೆ ಆ ಸಿನಿಮಾ. ಅನುವಾದದ ಬಗ್ಗೆ ನೀವು ಹೇಳಿದ್ದನ್ನು ನಾನು ಒಪ್ಪುವುದಿಲ್ಲ. ಅಸಡಾಬಸಡಾ ಕಾಲು ಹಾಕಿಕೊಂಡು ಬಂದ ಅನ್ನುವುದಕ್ಕಿಂತ ಒಳ್ಳೆಯ ಪದ ಇಂಗ್ಲಿಷಿನಲ್ಲೂ ಇರಬಹುದು.
ಅನುವಾದಕ ಅದನ್ನು ಗ್ರಹಿಸಿ ಬರೆಯುವಷ್ಟು ಶಕ್ತನಾಗಬೇಕು. ನನ್ನ ಪ್ರಕಾರ ತೇಜಸ್ವಿ ಕತೆಯ ಭಾಷೆಗಿಂತಲೂ ಅವರು ಕಟ್ಟಿಕೊಡುವ ಸಂದರ್ಭ ಮುಖ್ಯ.
ಅದನ್ನು ಯಾವ ಭಾಷೆಯಲ್ಲಿ ಹೇಳಿದರೂ ಇಷ್ಟವಾದೀತು. ಜೋಗಿ ಹೇಳಿದ್ದು ಶ್ರೀರಾಮ್, ದಯವಿಟ್ಟು ನೀವು ಕನ್ನಡದಲ್ಲಿ ಕರ್ವಾಲೋವನ್ನು ಓದಬೇಕೆಂದು ಕೋರುತ್ತೇನೆ. ‘ಚಿದಂಬರ ರಹಸ್ಯ’ ಮತ್ತು ‘ಕರ್ವಾಲೋ’ ಬೇರೆ ಬೇರೆ ಕಾರಣಕ್ಕಾಗಿಯೇ ಮುಖ್ಯವಾದದ್ದು ಎಂದು ನನ್ನ ಅಭಿಪ್ರಾಯ. ಇಸ್ಮಾಯಿಲ್ ಅವರು ಕರ್ವಾಲೋ ಅನ್ನು ಸೈನ್ಸ್ ಫ಼ಿಕ್ಷನ್ ಎಂದು ಕರೆದಿದ್ದಾರೆ.ಅದು ಹೌದೋ ಅಲ್ಲವೋ!ಆದರೆ ಅದರಲ್ಲಿ ಬರುವ ಪ್ರತಿಯೊಬ್ಬ ಮನುಷ್ಯನ ಅರಿವಿನ ಭಿನ್ನತೆ ಮತ್ತು ಮಿತಿ ಮತ್ತು ಅದರ ಅಸಂಗತ ಪ್ರಜ್ಞೆಗಳೊಡನೆ ಜೊತೆಯಾಗಿ ಸಾಗಲೇಬೇಕಾದ ನಿಸರ್ಗದ ಆಯ್ಕೆಯ ರೀತಿ,ಅದನ್ನು ತೇಜಸ್ವಿ ತಟಸ್ಥವಾಗಿ ಅನಾವರಣಗೊಳಿಸುವ ಬಗೆ ಮನಸ್ಸನ್ನು ತಟ್ಟದೇ ಇರುವುದಿಲ್ಲ.ಅದೊಂದು ಅತ್ಯಂತ ಅನನ್ಯವಾದ ಕೃತಿ.ಅದನ್ನು ಇಂಗ್ಲಿಷಿಗೆ ಅನುವಾದಿಸಲಾಗದೇ ಇದ್ದರೆ ಹೋಯಿತು!. ತೇಜಸ್ವಿಯವರಲ್ಲಿನ ಕಾರಂತರು,ಸಾಹಿತ್ಯದ ಕಾರಂತರಿಗಿಂತ,’ಹುಚ್ಚುಮನಸ್ಸಿನ ಹತ್ತುಮುಖಗಳ’ಕಾರಂತರು ಇರಬೇಕು. ಕಾಯ್ಕಿಣಿ ಮತ್ತು ತೇಜಸ್ವಿಯವರನ್ನು ಮತ್ತೆ ಇಲ್ಲಿ ನೋಡಿದ್ದು,ಚಿತ್ರಕಲಾ ಪರಿಷತ್ತಿನಲ್ಲಿ ಕಾಯ್ಕಿಣಿ ನಡೆಸಿಕೊಟ್ಟ ತೇಜಸ್ವಿಯವರೊಡನೆ ಸಂವಾದ ಕಾರ್ಯಕ್ರಮವನ್ನು ನೆನಪಿಸಿಕೊಟ್ಟಿತು.
ಕಾರಂತ ಸುಬ್ಬಣ್ಣ ತೇಜಸ್ವಿ ಒಟ್ಟಾಗಿರೋ ಚಿತ್ರ ಎಲ್ಲಾದರೂ ಕಂಡೀತೇ!! ವಂದನೆಗಳು ಯಶಸ್ವಿನಿ. ಹೇಳಿದ್ದು ಶ್ರೀರಾಮ್, ಕರ್ವಾಲೋದ ಇಂಗ್ಲಿಶ್ ಅನುವಾದದ ಬಗ್ಗೆ ನೀವು, ಇಸ್ಮಾಯಿಲ್, ಜೋಗಿ ಇತರೆಯವರು ಮಾತಾಡುತ್ತಿದ್ದಾಗ ಕೊಂಚ ಅಪ್ರಸ್ತುತವೆನ್ನಿಸಿದರೂ ಇಲ್ಲಿ ಹೇಳುತ್ತೇನೆ. ಕೆಲವು ಅನುವಾದಗಳಿಗೂ ಮೀರಿದ ನುಡಿಗಟ್ಟುಗಳು ಕನ್ನಡದಲ್ಲಿವೆ ಅನ್ನಿಸುತ್ತದೆ. ಮರಳಿ ಮಣ್ಣಿಗೆ ಯ ಇಂಗ್ಲಿಶ್ ಅವತರಣಿಕೆಯಲ್ಲಿ ಮಾವಿನ ತೋರಣ, ತೆಂಗಿನ ಚಪ್ಪರದ ಇಂಗ್ಲಿಶ್ ಅನುವಾದಕ್ಕೆ ಅನುವಾದಕರು ಕಷ್ಟಪಟ್ಟಿದ್ದಾರೆ. ಹಾಗೆಯೇ ‘ಸಂಸ್ಕಾರ’ದ ಇಂಗ್ಲಿಶ್ ಅನುವಾದದಲ್ಲಿ ಒಂದುಕಡೆ ಸನ್ಯಾಸಿಯ ಕೌಪೀನ ಅನ್ನುವುದನ್ನು ಎ.
ರಾಮಾನುಜನ್ರವರು hermit’s G-string ಎಂದಿದ್ದಾರೆ. ಹಾಗೆಯೇ ಸಂಸ್ಕಾರದ ಇನ್ನಿತರ ಇಂಗ್ಲೀಷ್ ಪದಗಳು ಕೊನೆಗೆ ಅನುಸೂಚಿಯಲ್ಲಿ ಕೊಟ್ಟಿದೆ. ಕೆಲವೇ ಉದಾಹರಣೆ ಕೊಡುವುದೆಂದರೆ, ಪಂಚಾಮೃತ= five fold nectar ಆಪೋಶನ= consecrated water ಇನ್ನೂ ಇತರೆ. ಇನ್ನೂ ಒಂದು ಕುತೂಹಲ ತರಿಸುವ ಸಂಗತಿಯೆಂದರೆ, ‘ನನ್ನನ್ನು ಏಕವಚನದಲ್ಲಿ ಮಾತಾಡಿಸಬೇಡ, ಮರ್ಯಾದೆಯಿಂದ ಬಹುವಚನದಲ್ಲಿ ಮಾತಾಡಿಸು’ ಎನ್ನುವುದನ್ನು Do not use Singular. Give me respect and use plural ಎಂದು ರಾಮಾನುಜನ್ ಅನುವಾದಿಸಿರುವುದನ್ನು ಓದಿದ ಕೆಲವು ‘ಹೊರಗಿನ’ ಓದುಗರು ಈ plural ಬಹುವಚನವನ್ನು ಸೂಚಿಸುತ್ತದೆಯೋ ಅಥವಾ ಮರ್ಯಾದೆಯನ್ನು ಸೂಚಿಸುತ್ತದೆಯೋ ಎಂದು ಗೊಂದಲಗೊಂಡಿಯೂ ಇದ್ದಾರೆ. ಅನುವಾದ ಅಷ್ಟು ಸುಲಭವಲ್ಲ ಅನ್ನುವುದಕ್ಕೆ ಮಾತ್ರ ಈ ಉದಾಹರಣೆಯನ್ನು ಬಳಸಿದ್ದು. ತೇಜಸ್ವಿಯವರನ್ನು ನೆನೆಸಬೇಕಾಗಿತ್ತು.
ಸಂಸ್ಕಾರವನ್ನು ನೆನೆಸಿದೆವು. ಅನುವಾದದ ಬಗ್ಗೆ ಮಾತಾಡಿದೆವು. ತೇಜಸ್ವಿಯವರು ನಗುತ್ತಿರಬಹುದು. ಗುರು ಕಾಗಿನೆಲೆ ಹೇಳಿದ್ದು ಪ್ರಿಯ ಗುರು, ಯಶಸ್ವಿನಿಯವರು ಹೇಳಿದ್ದು ಸರಿಯಾಗಿದೆ. ನಾವು ಕನ್ನಡದ ಕಾದಂಬರಿಗಳನ್ನು ಕನ್ನಡದಲ್ಲೇ ಓದಬೇಕು. ಅದರ ಅನುವಾದ ಕೆಟ್ಟದಾಗಿದ್ದರೆ ಅದು ಕನ್ನಡ ಬರದೇ ಇರುವವರ ದುರಂತ ಎಂದು ಭಾವಿಸಬೇಕು. ನಮಗೆ ಕನ್ನಡ ಬರೋದರಿಂದ ಇಂಥ ಒಳ್ಳೆಯ ಕೃತಿಗಳು ನಮಗೆ ಸಿಗುತ್ತಿವೆ ಅಂತ ನಾವು ಸಂತೋಷಪಡೋಣ.
ಇಲ್ಲಿಂದ ಇಂಗ್ಲಿಷಿಗೆ ಅನುವಾದವಾಗುವ ಕಾದಂಬರಿಗಳ ಬಗ್ಗೆ ನಾವೇಕೆ ತಲೆಕೆಡಿಸಿಕೊಳ್ಳೋಣ. ಅಷ್ಟಕ್ಕೂ ಯುರೋಪು ಅಮೇರಿಕಾಗಳಲ್ಲಿ ಸಾಹಿತ್ಯದ ಮಾನದಂಡವೇ ಬೇರೆ. ಅವರಿಗೆ ರಾಜಕೀಯವಾಗಿ ಮುಖ್ಯವಾಗುವ ಲೇಖಕರು ಸಾಹಿತ್ಯಿಕವಾಗಿಯೂ ಮುಖ್ಯವಾಗುತ್ತಾರೆ.
ನಮ್ಮ ಹಾಗೆ ಒಬ್ಬ ಲೇಖಕನನ್ನು ಸುಮ್ಮನೆ ಮೆಚ್ಚುವುದಕ್ಕೆ ಅವರಿಗೆ ಸಾಧ್ಯವಾಗುವುದಿಲ್ಲವೇನೋ. ರಶ್ಡೀ, ಅರುಂಧತಿ ರಾಯ್ ನೋಡಿ. ಜೋಗಿ ಹೇಳಿದ್ದು ಗುರು ಅವರು ಅನುವಾದದ ಕುರಿತು ಹೇಳಿರುವುದರ ಕುರಿತು ನನ್ನ ಸಹಮತವಿದೆ.ಯಾವ ಭಾಷೆಯಿಂದ ಮತ್ಯಾವ ಭಾಷೆಗೂ ಅನುವಾದ ಕಷ್ಟವೇ.ಒಂದು ಪದಪುಂಜ ನಮ್ಮಲ್ಲಿ ಹುಟ್ಟಿಸುವ ಭಾವ ಅದರ ಮಣ್ಣಿನ ಸೊಗಡಿನಿಂದಲೇ ಮೂಡಿರುತ್ತದೆ.ಒಂದು ಪ್ರದೇಶದ ಜಾನಪದ,ಮಿಥಕಗಳು,ವಿಶಿಷ್ಟ ನಡೆನುಡಿಗಳು- ಇವುಗಳ ಪರಿಚಯವಿಲ್ಲದೆ ಆ ಪ್ರದೇಶದ ಕಥನವನ್ನು ಸಂಪೂರ್ಣವಾಗಿ ಆಸ್ವಾದಿಸುವುದು ಅಸಾಧ್ಯ.ಇದು ಎಲ್ಲಾ ಶ್ರೇಷ್ಠ ಸಾಹಿತ್ಯಕ್ಕೆ ಅನ್ವಯವಾಗುವಂಥದ್ದು ಎಂದು ನನ್ನ ಅನ್ನಿಸಿಕೆ.
ಅಷ್ಟೇ ಅಲ್ಲದೆ ಈ ಕಾರಣಕ್ಕೇ ನಮಗೆ ನಮ್ಮ ಭಾಷೆ ಆಪ್ತವಾಗಬೇಕು,(ಮತ್ತು ಜಾಗತೀಕರಣದ ಕುರಿತು ದಿಗಿಲಾಗಬೇಕು.)ಅಂತ ನನಗೆ ತೋರುತ್ತದೆ. ಮಾಸ್ತಿಯವರದ್ದು ಭಾಷೆ ಸರಳವಾಗಿದ್ದೇ ಅವರ ಕೃತಿಗಳ ಅನುವಾದ ಸಂಪೂರ್ಣ ಸಮಾಧಾನಕೊಟ್ಟಿಲ್ಲ.ಹಾಗೇ ಭಟ್ಟರ ‘ಚಿನ್ನದ ಹಕ್ಕಿ’ ಏಟ್ಸ್ ಕವಿದು. ಮರಳಿ ಮಣ್ಣಿಗೆ,ಮೂರ್ತಿರಾಯರೇ ಮಾಡಿದ್ದರೂ ಹಾಗೇ, ಯಾಕೋ ಸಮಾಧಾನ ಸಿಗಲಿಲ್ಲ. ಹಾಗಂತ ಕೆಲವೊಂದು ಅನುವಾದಗಳು ಖುಷಿಕೊಟ್ಟಿದೆ. ಉದಾ- ಪುಸ್ತಕ ಪ್ರಕಾಶನದ್ದೇ-ಅನಂತ ನಾರಾಯಣ ಎಂಬುವವರು ಲಾರಾ ಇಂಗಲ್ಸ್ ವೈಲ್ಡರ್ ಳ ‘ಲಿಟಲ್ ಹೌಸಸ್’ಎಲ್ಲಾ ಸಂಪುಟಗಳನ್ನು ಅನುವಾದ ಮಾಡಿದ್ದಾರೆ. ಅದು ಮೂಲದಷ್ಟೇ ಸೊಗಸಾಗಿ ಬಂದಿದೆ. ತೇಜಸ್ವಿಯವರೇ ಕೆನೆತ್ ಆಡರ್ಸನ್ದು ಅನುವಾದ ಮಾಡಿದ್ದಾರೆ,ನನಗೇನೋ ಅದು ಮೂಲಕ್ಕಿಂತ ಹೆಚ್ಚು ಜೀವಂತವಾಗಿ ಸ್ವಾರಸ್ಯವಾಗಿ ಕಂಡಿದೆ.ನನ್ನ ಮಟ್ಟಿಗೆ ಅನುವಾದಗಳ ಲೋಕದಲ್ಲಿ ಅದೊಂದು ಅಪೂರ್ವ ಅನುಭವ.
ವಂದನೆಗಳು ಯಶಸ್ವಿನಿ ಹೇಳಿದ್ದು ಗುರುಪ್ರಸಾದ್ ರಾಮನುಜನ್ ಅವರ ಅನುವಾದದ ಬಗ್ಗೆ ಪ್ರಸ್ತಾಪಿಸಿರುವುದರಿಂದ ಈ ಮಾತು. ರಾಮಾನುಜನ್ ಅವರ ವಚನಗಳ ಅನುವಾದಕ್ಕೂ ಇಂಥದ್ದೇ ಅನೇಕ ಮಿತಿಗಳಿವೆ. ವಚನದ ಮೇಲ್ಮೈಯನ್ನು ಮಾತ್ರ ಅನುವಾದ ಮಾಡಿಬಿಟ್ಟರೇನೋ ಎಂದು ಅನ್ನಿಸಿಬಿಡುತ್ತದೆ. ಆದರೆ ಆ ಪ್ರಯತ್ನಕ್ಕೂ ಒಂದು ಮಹತ್ವವಿದೆ. ಇತ್ತೀಚೆಗೆ (ನಾಲ್ಕೈದು ವರ್ಷಗಳೇ ಆದವೇನೋ?) ಅವರು ಅಕ್ಕನ ವಚನಗಳನ್ನು ಇಂಗ್ಲಿಷಿಗೆ ಅನುವಾದಿಸಿದ್ದಾರೆ. ಈ ವಚನಗಳ ಧ್ವನಿಯನ್ನು ಅವರು ಅಕ್ಕ ನೀಡುವ ವಿವರಗಳ ಜತೆಗೇ ಇಂಗ್ಲಿಷ್ ನಲ್ಲಿ ಪ್ರಸ್ತುತ ಪಡಿಸಲು ಪ್ರಯತ್ನಿಸಿದ್ದಾರೆ. ರಾಮಾನುಜನ್ ಪ್ರಯತ್ನದ ಮುಂದುವರಿದ ಭಾಗದಂತೆ ಇರುವ ಈ ಅನುವಾದಗಳ ಬಗ್ಗೆ ಹೆಚ್ಚು ಚರ್ಚೆ ನಡೆಯಬೇಕಾಗಿದೆ.
Anonymousಹೇಳಿದ್ದು Dear Shriram Really nice one. Bit more on his first novel Swarup would have made this complete. This novel is contrast to his all other writings. It is interesting to understand the shift and the possibility of shift. Thanks for captruing that so well warm regards ashok shiva.ಹೇಳಿದ್ದು good one. MattoMdu vishaya: ee vishayavannoo oLagoMdu, Kannada-Kannadiga-Karnataka da beLavanigeya bagge Banavasi Balagada hosa blog nalli charche naDeyuttide.
Adannu ”; nalli noDabahudu Anonymousಹೇಳಿದ್ದು nimma blog tumbaa channagide. It is very informative.Basavaraju SOURCE. `ಒಳ ವಿಮರ್ಶಕ’ನ ಅನಿವಾರ್ಯತೆ: ಡಾ. ಅನಂತಮೂರ್ತಿಯವರ `ಋಜುವಾತು’ ಅಂಕಣಕ್ಕೆ ಒಂದು ಪ್ರತಿಕ್ರಿಯೆ (ಇತ್ತೀಚೆಗೆ ಬಿಡುಗಡೆಯಾದ ಡಾ. ಅನಂತಮೂರ್ತಿಯವರ `ಉದಯವಾಣಿ’ ಪತ್ರಿಕೆಯ ಅಂಕಣ ಬರಹಗಳ ಪುಸ್ತಕರೂಪಕ್ಕೆ ಪ್ರತಿಕ್ರಿಯೆಯಾಗಿ ಬರೆದದ್ದು. ತನ್ನ ಗ್ರಾಮೀಣ ಪರಂಪರೆಯ ಬೇರುಗಳ ನೆಲೆಯಿಂದ ದೂರವಾಗಿ ನಗರೀಕರಣಗೊಳ್ಳುತ್ತಾ ವಿಘಟಿತ ಮನಸ್ಥಿತಿಯಲ್ಲಿರುವ ಆಧುನಿಕ ಮಧ್ಯಮ-ವರ್ಗದ ಭಾರತೀಯನಿಗೆ ಅನಂತಮೂರ್ತಿ ಓರ್ವ `ಒಳ-ವಿಮರ್ಶಕ’ರಾಗಿ ರೂಪಗೊಂಡಿದ್ದಾರೆ.
ಹಾಗೆಯೇ ತಾವೊಬ್ಬ ಹಿಂದೂ ಧರ್ಮದ ‘ಒಳ-ವಿಮರ್ಶಕ’ನೆಂದು ಸಹ ಅವರೇ ಹಲವೆಡೆ ಹೇಳಿಕೊಂಡಿದ್ದಾರೆ. ನಗರದ ಆಧುನಿಕ ಮಧ್ಯಮವರ್ಗದವನಿಗೂ, ಎಲ್ಲಾ ಧರ್ಮದ ಮೂಲದವರಿಗೂ ಹೀಗೊಬ್ಬ ಒಳ-ವಿಮರ್ಶಕನೊಬ್ಬನ ಅವಶ್ಯಕತೆ ಮತ್ತು ಅನಿವಾರ್ಯತೆ ಇದೆ.
ಅದೇ ರೀತಿ ಬರಹಗಾರನೊಬ್ಬ ತನ್ನನ್ನೇ ತಾನು ಓರ್ವ `ಒಳ-ವಿಮರ್ಶಕ’ನಾಗಿ ರೂಪಿಸಿಕೊಳ್ಳ ಹೊರಟಾಗ ತನ್ನದೇ ಆದ ಕೆಲವು ಅನಿವಾರ್ಯತೆಗಳನ್ನು ಎದುರಿಸುತ್ತಾನೆ. ಈ ಲೇಖನ ಅಂಥಾ ಎರಡೂ ಬಗೆಯ ಕೆಲವು ಅನಿವಾರ್ಯತೆಗಳನ್ನು ಸ್ಪರ್ಶಿಸುತ್ತದೆ ಅಷ್ಟೇ. ಮುಖ್ಯವಾಗಿ ಇದೊಂದು ಪ್ರತಿಕ್ರಿಯೆಯ ರೂಪದಲ್ಲಿ ೭೫ ತುಂಬಿರುವ ನಮ್ಮ ನಡುವಿನ ಹಿರಿಯ ಚೇತನ ಡಾ. ಅನಂತಮೂರ್ತಿಯವರ ಕಾಳಜಿಗಳಿಗೆ ಒಂದು ಸ್ಪಂದನೆ.) ಕನ್ನಡದ ಓರ್ವ ಹಿರಿಯ-ಧೀಮಂತ ಲೇಖಕರಾಗಿ ಶ್ರೀ ಅನಂತಮೂರ್ತಿ ಕಳೆದ ಸುಮಾರು ನಾಲ್ಕು ದಶಕಗಳಿಂದ ಕಥೆ, ಕಾವ್ಯ ಮೂಲಕ ಮಾತ್ರವಲ್ಲದೆ ಸೃಜನಶೀಲ ಚಿಂತನೆಯಿಂದ ನಮ್ಮ ಸುತ್ತಲಿನ ವಿದ್ಯಮಾನಗಳನ್ನು ಗಾಂಧೀ-ಲೋಹಿಯಾ ಪ್ರಣೀತವೆನ್ನಬಹುದಾದ ನೆಲೆಯೊಂದರಿಂದ ತಮ್ಮದೇ ಆದ ವಿಶಿಷ್ಟ ವಾರೆನೋಟದಲ್ಲಿ ಕಾಣುತ್ತಾ, ನಮ್ಮ ನಾಡಿನ ಶಿಕ್ಷಿತ ಮಧ್ಯಮ-ಮೇಲ್ಮಧ್ಯಮವರ್ಗದ ಸಾಕ್ಷಿಪ್ರಜ್ಞೆಯ ರೂಪದಲ್ಲಿ ನಮ್ಮನ್ನು ಕೆಣಕುತ್ತಾ, ಟೀಕಿಸುತ್ತಾ, ವಿಮರ್ಶಿಸುತ್ತಾ `ಬೆತ್ತವ ಪಿಡಿದ’ ಹಿರಿಯ ಶಿಕ್ಷಕನಂತೆ ನಮ್ಮ ಕೈ-ಹಿಡಿದು ನಡೆಸುತ್ತಿದ್ದಾರೆ. ಕಳೆದ ಸುಮಾರು ಒಂದು ವರ್ಷದಲ್ಲಿ ಉದಯವಾಣಿಯ `ಋಜುವಾತು’ ಅಂಕಣದ ಮೂಲಕ ನಮ್ಮೊಡನೆ ನಡೆಸಿದ ಅನುಸಂಧಾನಕ್ಕೆ (ಈ ಅಪೂರ್ವ ಅವಕಾಶಕ್ಕೆ ನಾನಂತೂ ಕೃತಜ್ಞ) ನನ್ನ ಸಂಕ್ಷಿಪ್ತ ಪ್ರತಿಕ್ರಿಯೆಯನ್ನು ಅವರನ್ನು ತೀವ್ರವಾಗಿ ಕಾಡುವ ಸಮಸ್ಯೆ-ಆತಂಕಗಳ ಕುರಿತ ನನ್ನ ಅನಿಸಿಕೆಗಳನ್ನು ವ್ಯಕ್ತಪಡಿಸುವ ಮೂಲಕ ಪ್ರಸ್ತುತಪಡಿಸುತ್ತಿದ್ದೇನೆ. ಈ ಕೆಳಗಿನ ವಸ್ತು-ವಿಂಗಡಣೆ ಚರ್ಚೆಯ ನೆಪಕ್ಕಾಗಿ ಮಾತ್ರವಾಗಿದ್ದು, ಇವೆಲ್ಲವೂ ಪರಸ್ಪರ ಸಂಬಂಧರಹಿತವೇನೂ ಅಲ್ಲ ಎಂಬ ಎಚ್ಚರದೊಂದಿಗೆ: ಆಧುನಿಕತೆಯ ಸಂದರ್ಭದಲ್ಲಿ ಧರ್ಮದ ಸ್ವರೂಪ ಮತ್ತು ಪಾತ್ರ ವಿಜ್ಞಾನ, ತಂತ್ರಜ್ಞಾನ, ಬಂಡವಾಳುಶಾಹಿ ಇವುಗಳ ಪರಸ್ಪರ ನಂಟು ಮತ್ತು ಕಳೆದ ಕೆಲವು ದಶಕಗಳಲ್ಲಿ ಇವು ಕಂಡ ಕ್ಷಿಪ್ರಗತಿಯ ಬೆಳವಣಿಗೆ ಇವೇ ಇವೊತ್ತಿನ `ಆಧುನಿಕತೆ’ಯನ್ನು ರೂಪಿಸಿದ್ದು, ಮನುಕುಲವು ವಿಶಾಲ ಅರ್ಥದ ಮಾನವೀಯ ಮುಖದ `ಧರ್ಮ’ದಿಂದ ವಿಮುಖವಾಗಿಸುತ್ತಿವೆಯೇನೋ ಎಂಬುದು ಅನಂತಮೂರ್ತಿಯವರನ್ನು ಸೇರಿದಂತೆ ಹಲವಾರು ಸಂವೇದನಾಶೀಲ ಮನಸ್ಸುಗಳನ್ನು ಕಾಡುತ್ತಿರುವ ಆತಂಕ. ಆಧುನಿಕ-ವಿಜ್ಞಾನ ಮತ್ತು ನಮ್ಮ ದೇಶದ ಪಾರಂಪರಿಕ ನಂಬಿಕೆ, ಆಚರಣೆಗಳ ನಡುವಿನ ಅನುಸಂಧಾನದ ಕುರಿತಂತೆ ಮೂರು ಮುಖ್ಯ ಧೋರಣೆಗಳನ್ನು ಗುರುತಿಸಬಹುದು.
ಮೊದಲನೆಯದು ಆಶೀಶ್ ನಂದೀಯವರದ್ದು. ಆಧುನಿಕ ವಿಜ್ಞಾನ ಆಳುವ-ವರ್ಗದ ಕೈ-ಬೊಂಬೆಯಾಗಿದ್ದು ಅಂಚಿನವರನ್ನು ನಿರ್ನಾಮ ಮಾಡುವ ಏಕ-ಮಾತ್ರ ಉದ್ದೇಶ ಹೊಂದಿದೆ ಎಂಬ ಧೋರಣೆಯಿಂದಲೇ ಇವರ ಚಿಂತನೆಗಳು ಹೊರಡುತ್ತವೆ. ಅನಂತಮೂರ್ತಿಯವರ ಸಂವೇದನೆ ಇದಕ್ಕೆ ಹತ್ತಿರವಾಗಿದ್ದು ಪಶ್ಚಿಮದಿಂದ ಆಮದಾಗಿರುವ ಅಭಿವೃದ್ಧಿ ಮಾದರಿಗಳಲ್ಲದೇ ಅಣು-ವಿಜ್ಞಾನ-ತಂತ್ರಜ್ಞಾನ ಸಂಪೂರ್ಣ ವಿನಾಶಕಾರಿ ಎಂಬ ಕಳವಳ ಅವರದ್ದಾಗಿದೆ.
ಆಧುನಿಕ-ವಿಜ್ಞಾನದ ಮೂಲದಿಂದ ತಂತ್ರಜ್ಞಾನದ ಮಾರ್ಗವಾಗಿ ನಮ್ಮ ದೇಶದಲ್ಲಿ ಇಂದು ಪ್ರಚಲಿತವಾಗಿರುವ ಅಭಿವೃದ್ಧಿ ಮಾದರಿಗಳು ಅಂಚಿನವರಿಗೆ ಮಾರಕವಾಗಿವೆ ಎಂಬುದರಲ್ಲಿ ಅನುಮಾನವಿಲ್ಲ. ಹಾಗೆಯೇ ಅಣುಬಾಂಬ್ ಮುಕ್ತ ಪ್ರಪಂಚ ಯಾವುದೇ ನಾಗರಿಕನ ಆಶಯ ಎಂಬುದರಲ್ಲಿ ಎರಡು ಮಾತಿಲ್ಲ. ಆದರೆ ಅಣು-ಶಕ್ತಿಯ ಕುರಿತ ಮನುಕುಲದ ದ್ವಂದ್ವ ಹೆಚ್ಚು ಸಂಕೀರ್ಣವಾದದ್ದು. ಅಣು-ಶಕ್ತಿಯಿಂದ ಕಾರ್ಬನ್ ಮುಕ್ತ ಪರಿಸರ ಮತ್ತು ಜಾಗತಿಕ ಉಷ್ಣ ಪ್ರಕ್ರಿಯೆಯಿಂದಾಗಿರುವ ಸಮಸ್ಯೆಗಳ ನಿವಾರಣೆ ಮಾತ್ರವಲ್ಲದೆ ತೈಲ ರಾಷ್ಟ್ರಗಳ ಮೇಲಿನ ಅತಿಯಾದ ಅವಲಂಬನೆಯನ್ನು ಕಡಿಮೆಗೊಳಿಸಿ, ರಾಷ್ಟ್ರಗಳ ನಡುವಿನ ಸಂಘರ್ಷವನ್ನು ಕಡಿಮೆಗೊಳಿಸಬಹುದೆಂಬ ವಾದವೂ ಇದೆ. ಒಟ್ಟಿನಲ್ಲಿ ಈ ಸಂದಿಗ್ಧಗಳ ಕುರಿತಂತೆ ಆಶೀಶ್ ನಂದಿಯವರ ಮಾರ್ಗ ಅನು-ಸಂಧಾನದ ಮಾರ್ಗದಿಂದ ಕೊಂಚ ದೂರವಾದದ್ದು. ಎರಡನೇಯ ಧೋರಣೆ ನಮ್ಮ ಹಿರಿಯ ವಿಜ್ಞಾನಿ ರೊದ್ದಂ ನರಸಿಂಹರದ್ದಾಗಿದ್ದು ಆಧುನಿಕ ವಿಜ್ಞಾನದ ಫಲಗಳನ್ನು ಶಾಂತಿ ಮತ್ತು ಸಮಾಜದ ಅಭ್ಯುದಯಕ್ಕೆ ಬಳಸಿಕೊಳ್ಳುವತ್ತ ತುಡಿಯುವಂಥದ್ದು.
ಮೂರನೇಯ ಧೋರಣೆ ಮೀರಾ ನಂದಾರದ್ದು, ನಂದಿಯವರ ಧೋರಣೆಗೆ ತದ್ವಿರುದ್ಧವಾದದ್ದು. ಆಧುನಿಕ ವಿಜ್ಞಾನವೇ ಕೋಮುವಾದವೂ ಸೇರಿದಂತೆ ನಮ್ಮ ಎಲ್ಲಾ ಸಮಸ್ಯೆಗಳಿಗೆ ಮದ್ದು ಆದುದರಿಂದ ಇವೊತ್ತೇ ಭಾರತ ಅಂಬೇಡ್ಕರ್, ಎಮ್. ರಾಯ್ ಮಾದರಿಯ ಶುದ್ಧಾಂಗ ಸೆಕ್ಯುಲರ್ ಸಮಾಜವಗಬೇಕು ಎಂಬ ತೀವ್ರ್ಅವಾದದ ನೆಲೆಯದ್ದು. ವೈಚಿತ್ರವೆಂದರೆ ಆಶೀಶ್-ನಂದಿ ಮತ್ತು ಮೀರಾ ನಂದಾ ಇಬ್ಬರೂ ಪಂಡಿತ್ ನೆಹರೂರ ಸೆಕ್ಯುಲರಿಸ್ಮ್ ಪರಿಕಲ್ಪನೆಯನ್ನು ಅನುಮಾನಿಸುತ್ತಾರೆ; ಆದರೆ ತದ್ವಿರುದ್ಧ ಕಾರಣಗಳಿಗಾಗಿ. ನಂದಿ-ಗೆ ಅದು `ಪಶ್ಚಿಮದ ಆಮದು ಸರಕಾಗಿ’ ಕಂಡರೆ, ಮೀರಾ ನಂದಾರ ಪ್ರಕಾರ ನೆಹರು ಸಂಪ್ರದಾಯಿಗಳಿಗೆ ಮಣಿದು `ಸರ್ವ ಧರ್ಮ ಸಮಭಾವ’ವೆಂಬ ದುರ್ಬಲ ಸೆಕ್ಯುಲರಿಸ್ಮ್-ಗೆ ಶರಣಾದರೆಂದು. ಆಧುನಿಕ ವಿಜ್ಞಾನದ ಜೊತೆಗಿನ ನನ್ನ ಈ ವರೆಗಿನ ಅನುಭವದಲ್ಲಿ ನಾನು ಕಂಡುಕೊಂಡ ಸತ್ಯ ಇದು: ಆಧುನಿಕ ವಿಜ್ಞಾನದ `ದರ್ಶನ’ಗಳಿಗೆ ನಮ್ಮ ಪ್ರಜ್ಞೆಯನ್ನೂ, ಹೃದಯವನ್ನೂ ಹಿಗ್ಗಿಸುವ ಶಕ್ತಿಯಿದೆ ಎಂದು ನಂಬಿರುವವನು ನಾನು.
ವಿಶ್ವ ನಿರಂತರ ವಿಕಸನ ಪ್ರಕ್ರಿಯೆಯಲ್ಲಿರಬಹುದೆಂಬ ಕಲ್ಪನೆಯಾಗಲಿ, ಮಿಲಿಯನ್ಗಟ್ಟಲೇ ಗ್ಯಾಲಕ್ಸಿಗಳಲ್ಲಿ ಮನುಕುಲವು ತೃಣ ಸಮಾನ ಜೀವಿ ಎಂಬ ಅರಿವಾಗಲಿ, ವಿಶ್ವದ ಜನ್ಮರಹಸ್ಯ ಕಪ್ಪುರಂಧ್ರವೆಂಬ ತಾರೆಯ ಬದುಕಿನ ಒಂದು ಘಟ್ಟದಲ್ಲೇ ಅಡಗಿರಬಹುದೆಂಬ ಸೋಜಿಗವಾಗಲಿ, ಶಕ್ತಿ ಮತ್ತು ವಸ್ತು ಪರಸ್ಪರ ರೂಪಾಂತರಗಳೆಂಬ ಜ್ಞಾನವಾಗಲಿ ಮನುಷ್ಯನಲ್ಲಿ ಸಮಾನತೆಯ ಭಾವವನ್ನೂ, ವಿವೇಕವನ್ನೂ, ವಿನಯವನ್ನು ಹುಟ್ಟಿಸುವ ಚೈತನ್ಯಪಡೆದಿವೆ. ಧರ್ಮ-ಗ್ರಂಥಗಳ ದರ್ಶನಕ್ಕಿಂತ ಇವುಗಳೇನೂ ತೀರಾ ಭಿನ್ನವಾಗಿಲ್ಲ. ಆದರೆ ದುರದೃಷ್ಟವಶಾತ್ `ನಮಗೆ ಇದು ಮಾತ್ರ ಸಾಕು-ಅದು ಬೇಡ’ ಎಂಬ ಎರಡೂ ಪಕ್ಷಗಳ ಧೋರಣೆ ಪ್ರಗತಿಪರವಾದದ್ದಲ್ಲ. ಈಗ ನಾವು ಕಾಣುತ್ತಿರುವ ಮತೀಯತೆ, ಭಾಷಾ ಅಥವಾ ಜನಾಂಗೀಯ ಮೂಲಭೂತವಾದ ಅನಿಯಂತ್ರಿತ ಕೈಗಾರಿಕೆ, ಅಸಮರ್ಪಕ ಪ್ರಜಾಸತ್ತಾತ್ಮಕವಲ್ಲದ ತಂತ್ರಜ್ಞಾನ, ಅನೈಸರ್ಗಿಕ ವಲಸೆ ಮತ್ತು ಸಮುದಾಯಗಳ ವಿಘಟನೆ ಇವೆಲ್ಲವೂಗಳ ಸಂಕೀರ್ಣ ಫಲ ಎಂದು ನನ್ನ ಅನಿಸಿಕೆ.
ಕೆಲವೇ ದಶಕಗಳ ಹಿಂದೆ ಸಾರ್ವಜನಿಕ ವಲಯದಲ್ಲಿ ನಡೆಯುತ್ತಿದ್ದ ಧಾರ್ಮಿಕ ಚಟುವಟಿಕೆಗಳು ಮುಗ್ಧವೂ, ಸದ್ಭಾವ, ಸದುದ್ದೇಶ-ಪೂರಕವೂ ಆಗಿರುತ್ತಿದ್ದವು. ಗಣೇಶ-ಚತುರ್ಥಿ ಮತ್ತು ಸರಸ್ವತಿ ಪೂಜೆಯೇ ಆಗಿರಬಹುದು, ಮೊಹರಮ್-ನ ಹುಲಿ-ನರ್ತನವೇ ಆಗಿರಬಹುದು. ಇಂದು ಯಾರಿಗೂ ಹಾಗನ್ನಿಸುತ್ತಿಲ್ಲ. ಪ್ರತಿಯೊಂದೂ ಅಂಥ ಚಟುವಟಿಕೆಯಲ್ಲೂ ಆಕ್ರಮಣದ ವಾಸನೆ ಕಾಣತೊಡಗಿದೆ. ಹೀಗಾಗಿ ನಮ್ಮ ಅತಿರೇಕದ ಮನಸ್ಥಿತಿಯಲ್ಲಿ ಕನಿಷ್ಠ ಪಕ್ಷ ಸರ್ಕಾರೀ ಕಚೇರಿಗಳಲ್ಲೂ, ಶಾಲಾ-ಕಾಲೇಜುಗಳಂಥ ಸೆಕ್ಯುಲರ್ ಆವರಣದಲ್ಲಿ ಯಾವುದೇ ಮತಕ್ಕೆ ಸಂಬಂಧಿಸಿದ ಚಟುವಟಿಕೆಗಳು ನಡೆಯದಂತೆ ನಿಷೇಧಿಸಬೇಕೇನೋ ಎಂದು ತೀವ್ರವಾಗಿ ನಮ್ಮಲ್ಲಿ ಹಲವರಿಗೆ ಅನಿಸತೊಡಗಿದೆ. ಆದರೆ ಭಾರತದಂಥ ದೇಶದಲ್ಲಿ ಅಂಥಾ ಒಂದು ಶುದ್ಧಾಂಗ ಸೆಕ್ಯುಲರ್ ವಾತಾವರಣದ ನಿರ್ಮಾಣವೇ ಕಲ್ಪಿಸಲಾಗದಂಥದ್ದು. ಅಮೇರಿಕೆ-ಐರೋಪ್ಯ ಸಮಾಜಗಳಲ್ಲೇ ವಿಜ್ಞಾನ-ತಂತ್ರಜ್ಞಾನ, ಕೈಗಾರಿಕೆ, ನಗರೀಕರಣ ಬೆಳೆದಂತೆ ಸಮಾಜ ಹೆಚ್ಚು ಹೆಚ್ಚು ಸೆಕ್ಯುಲರ್ ಆಗಬಹುದೆಂಬ ಸಮಾಜ-ಶಾಸ್ತ್ರಜ್ಞ ಮ್ಯಾಕ್ಸ್ ವೆಬರ್-ನ ಕನಸು ಸುಳ್ಳಾಗಿದೆ.
ಅಮೇರಿಕೆಯ ಸಮಾಜದಲ್ಲಿ ಇತ್ತೀಚೆಗೆ ಕ್ರಿಶ್ಚಿಯನ್ ಕನ್ಸರ್ವೇಟಿಸ್ಮ್ ಹೆಚ್ಚು ಪ್ರಬಲವಾಗಿರುವುದು, ಮೌಢ್ಯ, ಕಂದಾಚಾರ, ಕೂಪ-ಮಂಡೂಕತನಗಳು ಇವೊತ್ತಿಗೂ ಆ ಸಮಾಜದಲ್ಲಿ ಉಳಿದಿರುವುದು ವೆಬರ್-ನ ನಂಬಿಕೆ ಸುಳ್ಳಾದುದಕ್ಕೆ ಸಾಕ್ಷಿ. ಆದುದರಿಂದ ಸಂಪೂರ್ಣ ಸೆಕ್ಯುಲರ್ ಹ್ಯುಮನಿಸ್ಟ್ ಸಮಾಜ ಎಂಬುದೊಂದು ನಾವು ಸಾಧಿಸಲಾಗದ ಯುಟೋಪಿಯಾ ಮಾತ್ರವಲ್ಲ, ಬಹುಶಃ ಅದನ್ನು ಸಾಧಿಸಬಯಸುವ ತೀವ್ರ-ವಾದ ಕೊಂಚ ಅನಾರೋಗ್ಯಕರವೂ ಹೌದು. (ನಾನು ಶಿಕ್ಷಣಕ್ಕಾಗಿ ೫ ವರ್ಷ ಅಮೇರಿಕೆಯಲ್ಲಿ ಇದ್ದಾಗ ಕ್ರಿಶ್ಚಿಯನ್ ಸಮುದಾಯದ ಚಟುವಟಿಕೆಗಳಲ್ಲಿ ಕೆಲವೊಮ್ಮೆ ಸ್ವ-ಇಚ್ಛೆಯಿಂದ ಪಾಲ್ಗೊಂಡಿದ್ದೇನೆ, ಇನ್ನೂ ಕೆಲವೊಮ್ಮೆ ಪಾಲ್ಗೊಳ್ಳಲೇಬೇಕಾದ ಒತ್ತಡವನ್ನು ಅನುಭವಿಸಿದ್ದೇನೆ. ತೀರಾ ಇತ್ತೀಚೆಗೆ ಮುಂಬೈನ ಪೋಲೀಸ್ ಠಾಣೆಗಳಲ್ಲಿ ನಡೆಯುತ್ತಿದ್ದ ಸತ್ಯನಾರಾಯಣ ಪೂಜೆಗಳನ್ನು, ರಾಷ್ಟ್ರೀಯ ಸಂಸ್ಥೆಯಾದ ಶುದ್ಧಾಂಗ ಸೆಕ್ಯುಲರ್ ಆಗಿರಬೇಕಾದ ಐ.ಐ.ಟಿ.ಯಲ್ಲಿ ಹಿಂದೂಗಳಿಗೆ ಮಾತ್ರ ಮೀಸಲಾದ ದೇವಸ್ಥಾನವನ್ನೂ ಕಂಡಿದ್ದೇನೆ, ಆದರೆ ಮುಸ್ಲಿಮ್ ವಿದ್ಯಾರ್ಥಿಗಳು ಒಟ್ಟಾಗಿ ಹಾಸ್ಟೆಲುಗಳಲ್ಲಿ ನಮಾಜು ಮಾಡಲು ಅನುಮತಿ ನಿರಾಕರಿಸಲಾಯಿತೆಂದು ಕೇಳಿದ್ದೇನೆ. ನಮ್ಮ ಸಮಾಜದ ಈ ಎಲ್ಲ ವಿರೋಧಾಭಾಸಗಳಿಂದ ಕಳವಳಗೊಂಡಿದ್ದೇನೆ. ಇವನ್ನೆಲ್ಲಾ ಅನುಮೋದಿಸಬೇಕೆ ಬೇಡವೆ ಎಂದು ಗೊಂದಲಕ್ಕೀಡಾಗಿದ್ದೇನೆ.) ಇಂಥಾ ಸನ್ನಿವೇಶದಲ್ಲಿ ಸಮಾಜದ ಬಹುಸಂಖ್ಯಾತ ಮತದವರು ಸಾರ್ವಜನಿಕ ಅವರಣದಲ್ಲಿ ತಮ್ಮ ಮತದೊಡನೆ ಬೆಸೆದ ಚಟುವಟಿಕೆಗಳನ್ನು ನಡೆಸುವಾಗ ಹೆಚ್ಚಿನ ಸಂವೇದನೆ ತೋರಿಸಬೇಕೆಂಬುದೆಂದು ನನ್ನ ನಿಲುವು ಮತ್ತು ಸದ್ಯಕ್ಕೆ ನನಗೆ ತೋಚುವ ಪರಿಹಾರ. ಅನಂತಮೂರ್ತಿಯವರು ಶುದ್ಧಾಂಗ ಸೆಕ್ಯುಲರ್ ಸಮಾಜದ ನಿರ್ಮಾಣಕಾರರ ವಕ್ತಾರರು ಎಂದು ಖಂಡಿತ ನಾನು ತಪ್ಪಾಗಿ ಭಾವಿಸಿಲ್ಲ, ಅಥವಾ ಇತ್ತೀಚೆಗೆ ಕೆಲವರು ಭಾವಿಸಿರುವಂತೆ ಜನಪರತೆಯ ಹೆಸರಿನಲ್ಲಿ ಎಲ್ಲಾ ಬಗೆಯ ಮೌಢ್ಯಗಳನ್ನು ಅನುಮೋದಿಸುವವರೂ ಅಲ್ಲ.
ನನ್ನ ಅನಿಸಿಕೆಗಳು ನಾವು ಎದುರಿಸುತ್ತಿರುವ ಸಂದರ್ಭದ ಸಂಕೀರ್ಣತೆ ಮತ್ತು ಬಿಕ್ಕಟ್ಟುಗಳನ್ನು ಇನ್ನಷ್ಟು ವಿಷದಪಡಿಸುವ ಮತ್ತೊಂದು ಪ್ರಯತ್ನ ಮಾತ್ರ. ಸೆಕ್ಯುಲರಿಸ್ಟ್-ಗಳ ಅತಿರೇಕದ ವಾದಗಳನ್ನು ನಿರಾಕರಿಸುತ್ತಲೇ ನೆಹರುರ ಸೆಕ್ಯುಲರಿಸ್ಮ್ ಸಂಪೂರ್ಣ ವರ್ಜ್ಯವಲ್ಲ ಎಂಬ ನಿಲುವು ನನ್ನದು.
ಈ ವಿಷಯದ ಕುರಿತಂತೆ ಅನಂತಮೂರ್ತಿಯವರ ಬರವಣಿಗೆ ಬಗ್ಗೆ ನನ್ನ ಇನ್ನೊಂದು ತಕರಾರಿದೆ. ಹಿಂದೂ ಧರ್ಮದ ಸಂಕೀರ್ಣ `ಪೇಗನ್’ ಸ್ವರೂಪವನ್ನು ಎತ್ತಿ-ಹಿಡಿಯುವ ಭರದಲ್ಲಿ ಅವರು ಭಾರತೀಯ ಮುಸ್ಲಿಮ್ ಮತ್ತು ಕ್ರೈಸ್ತ ಸಮುದಾಯಗಳ ಸಂಕೀರ್ಣ ಸ್ವರೂಪ ಮತ್ತು ಸ್ಥಿತಿಯನ್ನು ಸಾಕಷ್ಟು ಗಣನೆಗೆ ತೆಗೆದುಕೊಳ್ಳದೇ ಚರ್ಚಿಸುತ್ತಾರೇನೋ ಅನ್ನಿಸುತ್ತದೆ. ಅನ್ಯಧರ್ಮಗಳಿಗೆ ಒಂದು ಬಗೆಯ ಏಕರೂಪತೆಯನ್ನು ಆರೋಪಿಸುತ್ತಾರೆ ಎನಿಸುತ್ತದೆ.
ಹಿರಿಯರಾದ ಅನಂತಮೂರ್ತಿ ಜಾತಿ-ಮತಗಳ ಗಡಿ ದಾಟಿ ಬೆಳೆದುನಿಂತವರು; ವಿಶಾಲ ಪ್ರಪಂಚದ ಜೊತೆ ಸಂಪರ್ಕವಿರಿಸಿಕೊಂಡವರು. ಹೀಗಿರುವಾಗಲೂ ಅವರ ಬರವಣಿಗೆಯಲ್ಲಿ ನಮಗೆ ಕಾಣುವ ಈ ಮಿತಿ ಹಿಂದೂ ಧರ್ಮದ `ಒಳ-ವಿಮರ್ಶಕ’ನಾಗಿ ಉಳಿವಬಯಸುವ ಅನಿವಾರ್ಯತೆಗಳಿಂದ ಹುಟ್ಟಿರುವುದೆ?
ಎಂಬ ಪ್ರಶ್ನೆ ನನ್ನನ್ನು ಕಾಡುತ್ತದೆ. ಕನ್ನಡ-ದ `ಅಳಿವು-ಉಳಿವು-ಬೆಳೆಯು’ ಪಾಶ್ಚಾತ್ಯ ಪ್ರಣೀತ ಬಂಡವಾಳುಶಾಹಿ ಪ್ರಬಲವಾಗಿರುವ ಸಂದರ್ಭದಲ್ಲಿ ಕನ್ನಡದ ಉಳಿವು ಮತ್ತು ಬೆಳವಣಿಗೆಯ ದೃಷ್ಟಿಯಿಂದ ಅನಂತಮೂರ್ತಿಯವರು ನಮ್ಮ ಮುಂದಿಡುವ ಯೋಚನೆಗಳು ಸ್ವಾಗತಾರ್ಹವಾಗಿವೆ. ಸರ್ವರಿಗೂ ಪ್ರಾಥಮಿಕ ಮಟ್ಟದಲ್ಲಿ ಮಾಧ್ಯಮವಾಗಿ ಕನ್ನಡ, ಭಾಷೆಯಾಗಿ `ಕಚ್ಚಾ ಇಂಗ್ಲೀಷ್’, ಅಸಮಾನತೆಯನ್ನು ನೀಗಿಸಲು ಮಾದರಿ ಕುವೆಂಪು ಕನ್ನಡ-ಶಾಲೆ (ಆಧುನಿಕವಾಗಿ ಸುಸಜ್ಜಿತವಾದ ಖಾಸಗೀ ಶಾಲೆಗಳು ಲಭ್ಯವಿರುವ ತನಕ ನಾವು ನಮ್ಮ ಮಕ್ಕಳನ್ನು ಈ ಶಾಲೆಗಳಿಗೆ ಕಳಿಸುವಷ್ಟು ನಾವುಗಳು ಧೀಮಂತರಾಗುವುದು ಅನುಮಾನ. ಆದುದರಿಂದ ಈ ಕಾಮನ್ ಸ್ಕೂಲುಗಳು ಸೌಲಭ್ಯದ ದೃಷ್ಟಿಯಿಂದ ಅತ್ಯುತ್ತಮ ಗುಣಮಟ್ಟದ್ದಾಗಿರಬೇಕು), ಕನ್ನಡ ಮಾಧ್ಯಮದಲ್ಲಿ ಇಂಜೀನಿಯರಿಂಗ್ ಮತ್ತು ವೈದ್ಯಕೀಯ ಶಿಕ್ಷಣ ಆಗಲೇ ಬೇಕಾದ ಯೋಜನೆಯಾದರೂ ಇದು ಸಾಕಷ್ಟು ಪೂರ್ವತಯಾರಿ ಬೇಡುವಂಥದ್ದು.
ಇದು ಕಾರ್ಯರೂಪಕ್ಕೆ ಬರಬೇಕಾದರೆ ಆಧುನಿಕ ಜ್ಞಾನವೆಲ್ಲವೂ ಕನ್ನಡಕ್ಕೆ ಬರಬೇಕು (ಈ ವಿಷಯದಲ್ಲಿ ನಾವು ಬಹಳ ಹಿಂದೆ ಇದ್ದೇವೆ. ಆಧುನಿಕ ವಿಜ್ಞಾನ-ತಂತ್ರಜ್ಞಾನಕ್ಕೆ ಸಂಬಂಧಿಸಿದಂತೆ- ಭೌತಶಾಸ್ತ್ರದಲ್ಲಿ ಜಿ.ಟಿ.
ನಾರಾಯಣರಾಯರ ಕೆಲವು ಪುಸ್ತಕಗಳನ್ನು ಹೊರತುಪಡಿಸಿ- ಒಂದೇ ಒಂದು ಉತ್ತಮ ಕನ್ನಡ ಪುಸ್ತಕ ನಮಗೆ ಕಾಣಸಿಗುವುದಿಲ್ಲ. ಈ ವಿಷಯದಲ್ಲಿ ಚೀನಿಯರು ಮತ್ತು ರಷ್ಯನ್ನರು ನಮಗೆ ಮಾದರಿಯಾಗಬೇಕು.
ಅವರಿಗಿಂತ ಹೆಚ್ಚಾಗಿ ಆಧುನಿಕ ಜ್ಞಾನದ ವಿಕೇಂದ್ರೀಕರಣವನ್ನು ಆಚರಣೆಯ ಮೂಲಕ ಪ್ರತಿಪಾದಿಸಿದ ನಮ್ಮೊಡನಿದ್ದೂ ನಮ್ಮೊಂದಿಗಿಲ್ಲದ ಪೂರ್ಣಚೇಂದ್ರ ತೇಜಸ್ವಿಯವರ ಚೈತನ್ಯ ನಮ್ಮದಾಗಬೇಕು.) ಮಾತ್ರವಲ್ಲ ರಾಷ್ಟ್ರೀಯ-ಅಂತರ್ರಾಷ್ಟ್ರೀಯ ಮಟ್ಟದಲ್ಲಿ ಕೊಟ್ಟು-ಕೊಳ್ಳುವಿಕೆಯ ದೃಷ್ಟಿಯಿಂದ ಇಂಗ್ಲೀಷಿನ ಪ್ರಮುಖ ಪಾತ್ರವನ್ನು ಪದವೀ-ಸ್ನಾತಕೋತ್ತರ ಹಂತದಲ್ಲಿ ನಿರ್ಲಕ್ಷಿಸಕೂಡದು. ಇದೇ ನಿಟ್ಟಿನಲ್ಲಿ ಕನ್ನಡ-ದಲ್ಲಿ ತಂತ್ರಾಂಶಗಳ ಅಭಿವೃದ್ಧಿಗೆ (ಈ ಕ್ಷೇತ್ರದಲ್ಲಿ ಪರಸ್ಪರ ತಾಳಮೇಳವಿಲ್ಲದೇ ಸ್ಥಿತಿ ಶೋಚನೀಯವಾಗಿದ್ದು) ಕನ್ನಡ ಮೂಲದ ಉದ್ಯಮಿ-ಗಳು, ತಂತ್ರಜ್ಞರು ಒಟ್ಟಾಗಿ ಮುಂದೆ ಹೆಜ್ಜೆ ಇಡುವ ಅವಶ್ಯಕತೆ ಇದೆ. ಇನ್ನು ಕನ್ನಡ ಪತ್ರಿಕಾ-ಮಾಧ್ಯಮಕ್ಕೆ ಸಂಬಂಧಿಸಿದಂತೆ ದೇಶದ ಪ್ರಮುಖ ವ್ಯಾಪಾರೀ ಆಂಗ್ಲ ಪತ್ರಿಕೆಯೊಂದು ಕನ್ನಡಕ್ಕೆ ಭಾಷಾಂತರಗೊಳಿಸಿದ ಆವೃತ್ತಿಯನ್ನು ತರುತ್ತಿರುವುದು ಮಾತ್ರವಲ್ಲ ಅನ್ಯಪತ್ರಿಕೆಗಳನ್ನು ಹೊಸಕಿ-ಹಾಕುವ ಹುನ್ನಾರದಲ್ಲಿರುವುದು ಆತಂಕದ ವಿಷಯವೇ. ಆದರೆ ಭಾಷಾ ಪತ್ರಿಕೆಯಾಗಿ ಜನರ ನಿತ್ಯದ ಬವಣೆಗಳಿಗೆ ಸ್ಪಂದಿಸದೇ ಹೋದಲ್ಲಿ ಅದು ನಿಲ್ಲಲಾರದು ಎಂಬ ಭರವಸೆಯಲ್ಲಿ ಈ ವಿಷಯಕ್ಕೆ ಹೆಚ್ಚಿನ ಮನ್ನಣೆ ಕೊಡದಿರುವುದೇ ನಾವು ತೋರಬಹುದಾದ ಸರಿಯಾದ ಪ್ರತಿಕ್ರಿಯೆ. `ಭೂತ’ ಮತ್ತು ಚರಿತ್ರೆ ತನ್ನ ‘ಗ್ರಹಿಕೆ’ಗೆ ಸಂಪೂರ್ಣ ದಕ್ಕದೇ ನುಣುಚಿಕೊಳ್ಳುವ `ಭೂತ’ದ ಜೊತೆ ಮನುಜನದು ಅಳಿಸಲಾಗದ ತೊಡಕಿನ ನಂಟು.
ಹೀಗೆ ದಕ್ಕದಿರುವ `ಭೂತ’ವನ್ನು `ವರ್ತಮಾನ’ದಲ್ಲಿ ಪ್ರೇತವಾಗಿಸಿ ನಮ್ಮ ನಮ್ಮ ಕೋಮು, ಜನಾಂಗ, ದೇಶ, ಭಾಷೆಗಳ ಮೂಲಭೂತವಾದಕ್ಕೆ ಬಳಸಿಕೊಳ್ಳುವ ಪ್ರವೃತ್ತಿ ನಮ್ಮಲ್ಲಿ ಹೆಚ್ಚುತ್ತಿರುವುದು ಇತ್ತೀಚಿನ ವಿದ್ಯಮಾನ. ಚರಿತ್ರೆಯ ಈ ವೈಚಿತ್ರ್ಯವನ್ನು ಕಾಣಲು ಅನಂತಮೂರ್ತಿ ವಾಲ್ಟರ್ ಬೆಂಜಾಮಿನ್, ಗೋಪಾಲ ಕೃಷ್ಣ ಅಡಿಗ ಮತ್ತು ಬೇಂದ್ರೆಯವರ `ದರ್ಶನ’ಗಳನ್ನು ಜೊತೆಗಿಟ್ಟು ಹೊಸ ಅರಿವಿಗಾಗಿ ತುಡಿಯುವ ಅವರ ಪ್ರಯತ್ನ ಬಹುತೇಕ ಸಫಲವಾಗಿದೆ ಎನ್ನಬಹುದು. ವಾಲ್ಟರ್ ಬೆಂಜಾಮಿನ್ ಜರ್ಮನಿಯಲ್ಲಿ ನಾಟ್ಜಿಸ್ಮ್ ಪ್ರಬಲವಾಗಿ, ಹೀಗೆ ಫ್ಯಾಸಿಸ್ಂ ಬೆಳೆಯಲು ಕಾರಣವೇನಿರಬಹುದು? ಎಂಬ ಕಳವಳದಲ್ಲಿ ಮಾರ್ಕ್ಸ್ವಾದಿಯಾಗಿಯೇ ಆ ವಾದದಲ್ಲಿನ ಲೋಪಗಳಿಗಾಗಿ ತಡಕಾಡುತ್ತಿದ್ದ. ಜನಸಂಘದ ಬಗ್ಗೆ ಒಲವಿದ್ದ ಅಡಿಗರು ಹಾರೆ ಎತ್ತಿ ಕುಕ್ಕಿ ಮೇಲಕ್ಕೆತ್ತಬಯಸಿದ್ದು ಸನಾತನ ಧರ್ಮದ `ಬಂಗಾರದ ಕಲಶ’.
ಇವೊತ್ತಿನ ಫ್ಯಾಸಿಸ್ಟ್ ಶಕ್ತಿಗಳ ಪರಿಕಲ್ಪನೆಗಿಂತಲೂ ಭಿನ್ನವಾದ `ಭೂತ’. ಸೆಕ್ಯುಲರ್ ಪರಿಕಲ್ಪನೆಗಳಿಂದ ತುಂಬಿತುಳುಕುವ ಮಾರ್ಕ್ಸ್-ಚಿಂತನೆಯನ್ನು ಅನುಮಾನಿಸಲು ಬೆಂಜಾಮಿನ್ ಬಳಸುವ ಸಲಕರಣೆ `ಚರಿತ್ರೆಯ ವಿರುದ್ಧ ದಿಕ್ಕಿಗೆ ಮುಖ ಮಾಡಿರುವ ಹಾರುವ ಆಂಜೆಲ್-ನ ಪ್ರತಿಮೆ’ ಗ್ರೀಕ್ ಪುರಾಣಕ್ಕೆ ಸಂಬಂಧಿಸಿದ್ದು. ಪುರಾಣದ ಪ್ರತಿಮೆಗಳ ಭಾಷೆಯಲ್ಲೇ ಆಧುನಿಕ ಮನುಷ್ಯನ `ಇರುವಿಕೆ’ಯನ್ನು ಗ್ರಹಿಸಬಯಸುವ ಅಡಿಗರು ಕಾಣಬಯಸುವ `ಭೂತ’ ಕೂಡಾ ಆಧ್ಯಾತ್ಮ-ಲೇಪ ಉಳ್ಳದ್ದು. ಅದೊಂದು ಸಾವಿರ ಕಂಬದ ಬಸದಿ. ಹೀಗೆ ತನ್ನ ಸುತ್ತಲಿನ ಸಮೂಹ-ಸನ್ನಿಯಿಂದ ಅನ್ಯರಾಗುಳಿಯಬಯಸುತ್ತಿದ್ದ ಅಡಿಗರು ಇವೊತ್ತಿನ ಜನಸಂಘದ ಉಗ್ರವಾದಗಳಿಗೆ ಅಡಿಗರು ರೋಸಿ ಹೋಗಿ ದೂರವಾಗಿ ಉಳಿಯುತ್ತಿದ್ದರೆ? ಎಂಬ ಪ್ರಶ್ನೆ ನಮ್ಮನ್ನು ಕಾಡದಿರದು.
ಇದೇ ಹಿನ್ನೆಲೆಯಲ್ಲಿ ಅನಂತಮೂರ್ತಿಯವರದ್ದೇ ಆದ ಇನ್ನೊಂದು ಕಥೆ `ಅಕ್ಕಯ್ಯ’ ನೆನಪಾಗುತ್ತದೆ. ಕಥಾನಾಯಕ ಪ್ರೊಫೆಸರ್ ಶ್ರೀನಿವಾಸ ಮಾರ್ಕ್ಸ್ವಾದವನ್ನು ಮೊದಲು ಆದರ್ಶಕ್ಕಾಗಿ ನಂತರ ತನ್ನ ಕೆರಿಯರ್-ಗಾಗಿ ಬೆನ್ನಟ್ಟಿ ಅಮೇರಿಕೆಯಲ್ಲಿ `ಯಶಸ್ವಿ’ಯಾಗಿದ್ದಾನೆ. ಆತನ ಡ್ರಾಯಿಂಗ್ ರೂಮಿನಲ್ಲಿ ಆತನೇ ಬಿಡಿಸಿದ ಚಿತ್ರವೊಂದರಲ್ಲಿ -ಮಾರ್ಕ್ಸ್ನ ಪರಿಭಾಷೆಯಲ್ಲಿ ಹೇಳುವುದಾದರೆ- `ವಿಲೇಜ್ ಇಡಿಯಾಸಿ’ಯ ಪ್ರತೀಕಳೆಂಬಂತಿರುವ, ತನ್ನ ಜೀವನ-ಕ್ರಮದ ಮೂಲಕ ಶ್ರೀನಿವಾಸನಿಗಿಂತ ತಾತ್ವಿಕವಾಗಿಯೂ ಭಿನ್ನವಾಗಿರುವ ಆತನ ಅಕ್ಕ, ಈ ಅಕ್ಕಯ್ಯ ಆಂಜೆಲ್-ನ ರೂಪದಲ್ಲಿ ಹಾರುತ್ತಾ ಕೈಬೀಸಿ ಕರೆಯುತ್ತಿದ್ದಾಳೆ. ಆ ಮೂಲಕ ಶ್ರೀನಿವಾಸನ ಸಿದ್ಧಾಂತಗಳು ಮತ್ತು ಜೀವನ-ಕ್ರಮದ ವಿಮರ್ಶಕಿಯಾಗಿ ಅವರು ಅವಳನ್ನು ನಮಗೆ-ಓದುಗರಿಗೆ ಕಾಣಿಸುತ್ತಾರೆ. ಕಳೆದ ಸುಮಾರು ಒಂದು-ದಶಕದಿಂದಲೂ ಅನಂತಮೂರ್ತಿಯವರ ಬರಹಗಳನ್ನು ತಕ್ಕಮಟ್ಟಿಗೆ ಸೂಕ್ಷ್ಮವಾಗಿ ಗಮನಿಸುತ್ತಿರುವ ನಾನು, ಅವರ ವೈಚಾರಿಕ ಬರಹಗಳೂ ಮತ್ತವರ ಸೃಜನಶೀಲ ಕೃತಿಗಳು ಒಂದಕ್ಕೊಂದು ಪೂರಕವಾಗಿವೆ ಎಂದು ಭಾವಿಸಿದ್ದೇನೆ. ಪರಸ್ಪರ ಒಳನೋಟಗಳನ್ನು ಬೆಳಗಿಸುತ್ತವೆ ಎಂದು ಕಂಡುಕೊಂಡಿದ್ದೇನೆ.
ಅವರ ಈ ಸೃಜನಶೀಲ ಮತ್ತು ಅಪಾರ ಕಳಕಳಿಯಿಂದ ತುಂಬಿದ ಚಿಂತನಧಾರೆ ಸದಾ ಹರಿಯುತ್ತಲೇ ಇರಲಿ. ಕನ್ನಡ ಸಮುದಾಯದ ಜೊತೆ ಅವರ ಈ ಅನುಸಂಧಾನ ನಿರಂತರವಾಗಿ ಸಾಗಲಿ.
Posted by. Kannada GaadegaLu My other interests are in Hindustani vocal music. Although Dharwad is the “thavaru-mane” of so many stalwarts, we have not been successful in adding vachanas to the mainstream like Thumris and Bhajans. Mansur-thatha did try this. If you have vachanas stashed away please do mail them. Kruipe: Chandra-Bharathi 1. Saavira suLLu heLi onDu maDuve maadu 2.
(avaru) chaape keLage TooriDare (neenu) rangoli keLage Tooru 3. Kaasige Takka kajjaya 4.
Koosu huttuva munche kulavi - Kruipe: Ram Prasad 1. Vedha SuLLaadhru Gaadhey SuLLalla 2.
Harayadhalli Handhi kooda chennagirutthey 3. Ganda Hendira Jagaladhalli Koosu Badavaaithu 4. Haytthorgey Heggna Muddhu, Katkondorgey Kodangi Muddhu 5.
Paapi Samudhra Hokru MoLkaaluddha Neeru 6. Aaru Dhoosay kotrey Atthey kadey, Mooru Dhoosay kotrey Sosay Kaday 7. Angai HuNNigay Kannadi Yaykay 8. Sathyavaagi Kandru PramaaNisi Nodu 9. Benki Ildhay Hogay YaLalla 10.
Hithala Gida Maddhalla 11. Kuusu Huttokay Munchay Kulavai Holidhru 12. Hagalu Kanda Baavilee Iralu Biddharu 13. MaadiddhuNNo Maharaaya 14. Uppu Thindha maneygey Yeradu Bagaya Baydaa 15. Uppu Thindhavanu Neeru Kudiyalay Bayku 16. Kaytta Maylay Buddhi Banthu 17.
Naari Munidharay Maari 18. Raathri Yaylla Ramayana Kayli, Baylagaagedhu Raamangu Seethangu Yaynu Sambandha Andranthay 19. BayLLagirodhaylla Haalalla 20. Moorthi Chikkadhaadhru Keerthi dhoDDadhu 21. KaLLana Nambidhru KuLLanna Nambabaaradhu 22. Kaiyyallay BayNNay ittkondu, thuppakkay vooraylla alaydharanthay 23. Ibbara JagaLa Muranayavana Laaba 24.
MaLLI MaLLi Manchakkay Yeshtu Kaalu Andhray, Mooru Matthondhu Andhllanthey 25. Haalinalli Huli HinDidhanthay 26. Hosa Vaidhyanigintha Halay roginay maylu 27. Alpanigay aishwarya bandhray ardha raathrili koday hiDidhananthay 28. Haavu Saybayku, Kolu muribaardhu 29.
Baylinay Yeddhu Hola Maydhanthay 30. KOthigay HaynDa Kudisidhanthay 31.
Ballavanay Balla Baylladha Ruchiya 32. Katthaygaynu gotthu kasthuri vasanay 33. BaDavana Sittu (KOpa) Dhavadaygay moola 34.
KaLLana Manassu HuLL HuLLgay 35. BaDavara Manay Vuuta chaynna, dhoDDavara Manay Nota Chaynna 36. Yetthu erigeLedare, koNa neerigeLeyitu 37. Yaytthigay Jwara Bandhray, Yammagay Baray Yaylaydharanthay 38. SharaNara Badhukannu avara MaraNadhalli Nodu 39. Vondhu Hotthu thinnovnu Yogi, Yayradu Hotthu thinnovnu Bhogi Moor Hotthuuu thinnovnu rogi, Naak hotthu thinnovna Yaythkonduhogi Kruipe: Manjunath 40. Alpanige aishwarya bandare ardha raatrily kode hididananthe 41.
Beline eddhu hola meyithanthe 42. Ooru soore hodha mele kote baagilu haakidaranthe 43. Kaasige thakka kajjaya 44. Eechala maradha kelage kulithu majjige kudidha hage 45. Thota shringara, Olage goni soppu 46. Baayi bittare bannagedu 47.
Beralu thorisidare hastha nungidananthe 48. Koothu thinnuvavanige kudike haNa saaladhu 49. Sankata bandhaga Venkataramana 50. Yatha Raja Thatha Praja 51. Horage thaluku, OLage HuLuku 52.
Madhuve Maadi Nodu, Mane Katti Nodu - (kruipe: Viswatheja Tharuvesanchi) 53. Ganda hendira jagala undu malgo thanaka 54. Oorige bandavalu neerige Baarade iruvale?
Shiv Pooje madhye Karadi bitta haage 56. Rogi bayasiddhu haalu anna vaidyaru helliddhu haalu anna 57. Akki mele aase, nentara mele preeti 58. Iddaddhu iddha haage helidre, eddhu bandhu edeghe vadhnanthe 59. Kothi kaige manikya kotta haage 60. Kumblakayee kalla andhre hegalu mutti nodkandananthey 61.
Adkegey hodha maana aane kotru borolla 62. Okkannana rajyadalli ondhu kannu muchchikondu nadi 63. Irulu kanda baavili hagalu biddharanthe 64. Oorige upakari, Manegey Maari - (Kruipe: Mahesh (mattaaru:-) ) ) 1. ADuge mADidavaLiginta baDisidavaLe mElu 2. Uru suTTarU hanumantarAya horage 3.
Ollada ganDanige mosaralli kallu 4. SIre ganTu bichchOvAga dArada nanTu yArige bEku? Mane tumba muttiddare.gU pONisikondarante 6.
KuDiyO nIrinalli beraLaDisO buddhi (kuDiyO nIrinalli. Adduva buddhi) 7. MIse bandavanu dEsha kANa 8. ATTada mElinda biddavanige daDige tagonDu hEridarante 9. AnukUla sindhu; abhAva vairAgya 10.
NUlinante sIre; tAyiyante magaLu 11. HuNise muppAdarU huLi muppe? AkaLu kappAdarU hAlu kappe? Kabbu DonkAdare sihi Donke?
HattAru jana ODADO kaDEli hullu beLeyolla 13. MahA pativrate 14. EllAra manE dOsEnU tUtu 15. TammanEli heggaNa sattu biddiddarU bErE manE satta noNada kaDege beTTu mADidaru 16. Kochche mEle kallu hAkidante 17. Ugurinalli hOgO chigurige koDali Eke? AttE mElina kOpa kotti mEle 19.
Alpara sangha abhimAna bhanga 20. SagaNiyavanoDane snEhakkinta gandhadavana jote guddATa mElu 21. NAyi bogaLidare dEvalOka hALaguttadeye? Appa hAkida Alada marakke nENu hAkikonDante 23. MADidOra pApa ADidOra bAyalli 24.
KONana munde kinnari bArisidante 25. GOrkalla mEle maLegaredante 26. Nari kUgu giri muTTuttadeye? HoTTege hiTTilladiddarU juTTige mallige hUvu 28. Durbhikshadalli adhika mAsa bandante 29. Kai tOrisi avalakshaNa annisikonDaru 30. HOdeyA pishAchi andare bande gavAkshIli andante 31.
RoTTi jAri tuppakke biddante 32. Houdappana chAvaDiyalli allappanannu kELuvavarAru?
HoLe nIrige doNenAykana appaNe Eke? Rangana munde singane? Singana munde mangane? AkAsh nODodakke nUkunuggale? KuruDara rAjyadalli okkaNNanE rAja 37.
KumbAranige varusha; doNNege nimisha 38. JANanige mAtina peTTu; daDDanige doNNeya peTTu 39.
SAvira suLLu hELi ondu maduve mADu 40. YAradO duDDu; ellammana jAtre 41.
GALi bandAga tUrikO 42. ENNe bandAga kaNNu muchchikonDaru 43. MUru kAsigU bEDa 44.
KAsidre kailasa 45. DuDDE doDDappa 46. DuDimeyE duDDina tAyi 47. Kai kesarAdare bAyi mosaru 48. BiriyA unDa brAmhaNa bhikshe bEDida 49. Mantrakinta uguLe jAsti 50.
KankuLalli doNNe; kaiyalli sharaNarthi 51. HAgala kAyige bEvina kAyi sAkshi 52. Antege takka bonte 53. PurANa hELoke; badanekAyi tinnOke 54. Anke illada kapi lanke suTTitu 55. BeTTa agedu ili hiDidante 56.
Ili bantu endare huli bantu endaru 57. Bekkige ATa; ilige prANa sankaTa 58. Odi Odi maruLAdu kUchu bhaTTa; Odade anna koTTa namma raita 59.
KONeya kUsu koLeyitu; ONiya kUsu beLeyitu 60. KOTi vidyeginta mETi vidyeyE mElu 61. OduvAga Odu; ADuvAga ADu 62. Bekku kaNNu muchchikonDu hAlu kuDidante 63. Satyakke sAvilla; suLLige sukhavilla 64.
DEvasthAnadalli Udina kaDDi hachchadiddarU chinteyilla. Chinte illadavanige santeyallU nidde 66. KUrege hedari santeyalli sIre bichchidarante 67. SamsAra guTTu; vyAdhi raTTu 68.
Kelasavillada baDagi maguvina. MaduvEli ganDu, smashAna yAtrEli heNavAgO bayake 70. UTakkillada uppinakAyi.kke samAna 71.
Arakke hechchilla; mUrakke kaDimeyilla 72. KaLLana henDati endiddarU.ye 73. GiNi sAki giDugada kaige koTTaru 74. AyyA endare swarga; elavO endare naraka 75. Sajjanara sanga hejjEnu savidante 76. HUvina jote dAra muDiyEritu 77. MaLe huydare kEDalla; maga unDare kEDalla 78.
KoTTavanu kODangi; iskonDOnu Irabhadra 79. JaTTi biddarU mIse maNNAgalilla 80. Aidu beraLu ondE sama irOlla 81. KOpadalli koyda mUgu shAntavAda mEle baruttadeye? Mukha nODi maNe hAku 83. DIpada keLage yAvattU kattalE 84. Kuri kobbidashTU kurubanigE lAbha 85.
Kuri kAyOdakke tOLannannu kaLisidarante 86. Tamma kOLi kUgiddarindalE beLagAyitu endukonDaru 87. Mantrakke mAvina kAyi uduruttadeye? Tumbida koDa tuLukuvudilla 89. ADDa gODe mEle dIpa iTTante 90. DEvaru vara koTTarU pUjAri vara koDa 91.
Atta dari; itta puli 92. Bisi tuppa; nungOdakkU Agolla; uguLOdakkU Agolla 93. Enjalu kaiyalli kAge ODisada buddhi 94. ChttArada andavannu masi nungitu 95. TAyiginta dEvarilla; uppiginta ruchiyilla 96. ApattigAdavanE nenTa 97. Shankhadinda bandarE tIrtha 98.
![]()
HanihanigUDidare haLLa; tenetenegUDidare baLLa 99. EllA jANa; tusa kONa 100. KaTTikonDavaLu kaDE tanaka; iTTukonDavaLu irO tanaka 101. MUgiginta mUguti bhAra 102. Navilannu nODi kembUta pukka kedaritante 103. IralArade iruve biTTukonDaru 104.
DAriyalli hOguttidda mAriyannu karedu manege sErisikonDante (bIdIli hOgO mAramma, manEge bandu hOgamma) 105. Kada tinnOvanige happaLa IDalla 106. Samudra dATidavanige hasuvina hejje doDDade 107. AntU intU kunti makkaLige rAjyavilla 108. KaNNariyadiddarU karuLariyuttade 109. RAvaNana hoTTege arekAsina majjige 110.
Ankeyallidda heNNu, majjigeyallidda beNNe keDulla 111. TanagE jAgavilla; koraLalli DOlu bEre 112. Dharmakke daTTi koTTare hittalige hOgi moLa hAkidaru 113. Dharmakke koTTa AkaLa hallu eNisidaru 114. IddOru mUru janaralli kaddOru yAru? MuLuguttiruvavanige hullu kaDDiyU Asare 116.
TOLa biddare ALigondu kallu 117. Mettagiddalli mattondu guddali 118. MusukinoLage guddisikonDante 119. Hullina baNavEli sUji huDukida hAge 120. KeTTa kAla bandAga kaTTikonDavaLU keTTavaLu 121. Tanna ONIli nAyiyE simha 122. Hedaruvavara mEle kappe esedante 123.
HoLe dATida mEle ambigana. Akka sattare amAvAsye nilluttadeye? AkkasAli akkana chinnavannU biDuvudilla 126. REshme shAlinalli suttida chappali ETu 127. Yuddha kAladalli shastrAbhyAsa 128. NAyi bAla Donku (nAyi bAlakke debbe kaTTida hAge) 130.
MahAjanagaLu hOdaddE dAri 131. Aravattakke araLu maraLu 132. Jana maruLO jAtre maruLO 133. Ettu Iyitu andare koTTigege kaTTu andarante 134. KunTanige enTu chEshTe 135. Aidu kuruDaru Aneyannu baNNisida hAge 136.
SaNNavara neraLu uddavAdAga sUryanigU muLuguva kAla 138. BogaLuva nAyi kachchuvudilla 139. KygeTukada drAkshi huLi 140. KonkaNa sutti mylArakke bandaru 141. DushTarinda dUraviru 142. Ondu kaNNige beNNe; mattondu kaNNige suNNa 143.
NissahAyakara mEle hullukaDDi saha bhusuguDuttade 144. KanDOra makkaLannu bhAvige taLLi ALa nODuva bhddhi 145.
DUrada beTTa kaNNige nuNNage 146. Hangina aramanegintA guDisilE mElu 147. Kudiyuva eNNeyinda kAda tavada mEle bidda hAge 148. Kaddu tinda haNNu, pakkada mane UTa endU hechchu ruchi 149. Ada kAryakke chintisi phalavEnu?
(chellida hAlige, oDeda kannaDige aLabEDa) 150. MAtu ADidare hOyitu; muttu oDedare hOyitu 151. MAtu beLLi; mouna bangAra 152. HLE chappali, hosA henDati kachchulla 153.
Ravi kANaddannu kavi kanDa 154. KeTTu paTTaNa sEru 155. GiDavAgi baggaddu maravAgi baggIte?
KAlinadu kAlige; taleyadu talege 157. HalliddAga kaDle illa; kaDle iddAga hallilla 158. Vidye illadavanu haddigintalU kaDe 159. KannaDi oLagina ganTu kaige dakkIte?
ToTTilannu tUguva kai jagattannE tUgaballudu 161. Attegondu kAla; sosegondu kAla 162. NamaskAra mADalu hOgi dEvasthAnada gOpura talE mEle bittu 163. GaNEshanannu mADalu hOgi avara appanannu mADidante 164.
MADabAraddu mADidare AgabAraddE Agutte 165. KAryavAsi katte kAlu kaTTu 166. Narige hELidare nari tanna bAlakke hELitante 167. MahaDi hattida mEle ENi odda hAge 168.
HuTTisida dEvaru hullu mEyisuttAneye? KoTTaddu tanage; bachchiTTaddu pararige 170.
MaduveyAgO gunDa andare nInE nanna henDatiyAgu anda hAge 171. Kyge banda tuttu bAyige baralilla 172. TAnU tinna; pararigU koDa 173. GanDasigEke gouri du:kha?
KeTTa mEle buddhi bantu; aTTa mEle ole uriyitu 175. Naguva hengasu, aLuva ganDasu ibbarannU nambabAradu 176. AnnOke avaLE illa; magana hesaru anantayya 177. GuDDa kaDidu haLLa tumbisi nela sama mADida hAge 178. NUru janivAra oTTigirabahudu; mUru jaDe oTTigiruvudilla 179. GAyada mEle bare eLedante (huNNina mEle uppu savaridante) 180. HanumantanE hagga tunnivAga pUjArige shyAvige bEkante 181.
AseyE du:khakke mUla 182. Ati Ase gati kEDu 183. VinAsha kAlE viparIta buddhi 184. AtiyAdare amrutavU vishave 185. BaDava nI maDagida hAgiru 186.
AturagAranige buddhi maTTa 187. Ratna tagonDu hOgi gAjina tunDige hOlisidaru 188. GAjina manElirOvru akkapakkada manE mEle kalleseyabAradu 189. MaduvEli unDavanE jANa 190. UnDU hOda; konDU hOda 191. Ele ettO jANa andare unDOreshTu mandi andanante 192. KOti tAnu mosaranna tindu mEke bAyige oresitante 193.
HADiddE hADO kisubAyi dAsa 194. Aruvattakke aruLO maruLO 195. Hasi gODe mEle haraLu esedante 196. Uru hOgu annutte; kADu bA annutte 197. KAmAle kaNNinavanige lOkavellA haLadiyante 198. KaLedukonDa vastuvannu kaLeduhOda jAgadallE huDuku 199. Langhanam paramoushadham 200.
HAlu kuDida makkaLE badukolla; innu visha kuDida maKKaLu badukuttavE? GALi guddi mai kai nOyisikonDante 202. Tale gaTTI ide anta kallige hAyabAradu 203. UrigellA obbalE padmAvati 204. HaLE ganDana pAdavE gati 205.
HALUrige uLidavanE gouDa 206. Habbada dinavU haLE ganDanE? KAyakavE kailAsa 208.
KaLLanigondu piLLe neva 209. HoLeyalli huNisE haNNu kivichidante 210. NIrinalli hOma mADidante 211. MEle gaLu bittu 212.
SanyAsi bekku sAkida hAge 213. Tanna bennu tAnE taTTikonDa hAge 214. ManEge benki biddAga bhAvi tODidaru 215. Pakkada manEge bidda benki bisi tanna manEge bILOvaregU tAkalla 216. HADiddE hADO kisubAyi dAsa 217. HADtA hADtA rAga; uguLtA uguLtA rOga 218.
Huchchu manasige hattu halavu mukhagaLu 219. SheTTi shrungAra AgOdralli paTNa keDtu 220. AttU karedU autaNa mADisikonDante 221.
Hanchidavarige hallu bAyi 222. Nela Donku andaLante 223. BiDiyakke basirAdare haDeyOdu kashTa 224. Prathama chumbanam danta bhagnam 225. Hosadaralli agasa gONiyannu etti etti ogedanante 226. KOti tAnu keDOdalde vana ella keDesitante 227.
KailAgadOnu mai parachikonDa 228. Kajji hOdarU kaDita hOgalilla 229. Ane dAna mADidavanu sarapaNige jagaLADuvane? Ettu horaballa bhAravannu karu horaballude? DoDDavaru hELida hAge mADu; mADida hAge mADabEDa 232. RAmEshwarakke hOdarU shanEshwarana kATa tappalilla 233. ChELige pArupatya koTTa hAge 234.
DanDige hedaralilla, dALige hedaralilla, innu ninna gaLaganTege hedaruttInEnO, dAsayya? Shubha nuDiyO sOma andare gUbe kANtallO mAma anda hAge 236. Halavu sala sAyuvanu hEDi vIrayOhanigonde sala sAvu 237. Namma dEvara satya namage gottillavE? 238.li mInu hiDiyO jAti 239.
MuTTidOra mEle biTTe nanna prANa 240. MADOrannu kanDare nODu nanna sirIna 241. Mola ebbisi.kke kUtaru 242. KADige hOgO vayassinalli brAhmaNa OM kalita 243.
Angaiyalli beNNe iTTukonDu, tuppakke UrellA aledarante 244. HuTtA huTtA aNNa tammandiru; beLItA beLItA dAyAdigaLu 245. MagUna chivuTi toTTilu tUgidaru 246. TAnu mADuvudu uttama; maga mADuvudu madhyama; ALu mADuvudu hALu 247. Vaidyara hatira, vakIlara hattira suLLu hELabEDa 248.
Geddettina bAla hiDida hAge 249. NadInE nODade irOnu samudra vaRNane mADida hAge 250. Hengasara buddhi moNakAla keLage (if you add his.please add 'no offence') 251. Anege chaDDi holisida hAge 252. Kappe takkaDIli hAkida hAge Posted by. Free Kannada classes Vijayabharathi Pre-University College in collaboration with the Department of Kannada and Culture, Government of Karnataka, is organising free Kannada speaking classes for non-Kannadigas from the 2nd week of July 2007.
Duration of the course is 2 months. The classes will be held in the college campus between 5 pm and 7 pm thrice a week, and will be conducted by expert teachers. There is no restriction on age and qualification for the participants.
After successful completion of the course, certificates will be issued to the participants. For admissions, those interested can contact, The Principal, Vijayabharathi Pre-University College, No 89, Charles Campbel Road, Cox Town, Bangalore – 560005. Phone: 41253888, 41253640. Posted by ,. Language with love H.G. Srinivasa Prasad, who has been teaching Kannada to non- Kannadigas for the last 18 years, firmly believes that language can never be taught by force. ONE OFTEN hears the complaint that non-Kannadigas living in Bangalore make no effort to learn Kannada.
But the question can be turned on its head: Why doesn’t Bangalore teach the language of the land to those who come from outside the State? This phenomenon, after all, is peculiar to Bangalore. Non-Kannadigas in towns such as Mysore or Shimoga, one often finds, speak better Kannada than the native speakers themselves. Srinivasa Prasad, who has been teaching Kannada to non-Kannadigas for the last 18 years, says: “The problem is that people in Bangalore start talking to a person in his language even before he makes an effort to speak our language. Non-Kannadigas are willing to learn Kannada, but we are not willing to teach them.” Mr. Prasad cites the example of one of his students, a research scholar from London, who came to Karnataka to do some fieldwork.
“She desperately wanted to learn Kannada, but people insisted on speaking to her in English wherever she went.” Finally, she had to tell them: “Look here, I don’t know English. Please speak to me in Kannada.” It is this language scene, characteristic of Bangalore, that makes a conscious effort at teaching Kannada necessary, feels Mr. For the last 18 years, he has been conducting classes in “practical Kannada” to a spectrum of non-Kannadiga residents of Bangalore. His students include doctors, nurses, software engineers, lawyers, teachers, and so on. Some of the classes conducted are sponsored by the Kannada Development Authority and the Department of Kannada and Culture.
Prasad and a few of his like-minded friends have now come together to form Kannada Prasara Parishat, to propagate Kannada. Prasad, an employee of the Reserve Bank of India, teaching Kannada is both a way of expressing his love for the language and a break from the monotonous dealings with cash. While he was doing his masters degree in Kannada from Mysore university, his teacher and a well-known poet, Chennaveera Kanavi, had said: “Becoming a Kannada teacher is not the only way of serving the Kannada cause. You should go into different fields and create a Kannada atmosphere everywhere.” Mr. Prasad learnt the special skill of teaching Kannada to non-Kannadiga adults at a course conducted by the Department of Kannada and Culture many years ago. Among the 30-odd people who attended the course, only Mr. Prasad and a couple of others actually took to teaching Kannada.
Prasad and his friends conduct two batches of Kannada classes (100 hours each) every year: From January to June and from July to December. He also holds classes in industries and other establishments on request. (Those interested can call 3484449.) The teaching methodology adopted in these classes is very different from what language learning involves at the school level. “We are teaching adults who already know a language. So, learning here involves, at once, unlearning set notions about language and building on what they already know,” says Mr.
The emphasis is primarily on the spoken language. “Grammar and script come later.” The grouping of the letters of the alphabet is also very different from what one is taught at the school level: According to the similarity of shapes.
And English is a strict “No” in Mr. Prasad’s classes. “Teaching any language through translation is always counter-productive, specially when language structures as diverse as those of Kannada and English.” Mr. Prasad adds that it is very important to hold the attention of the students by keeping the classes lively, since adults, unlike children in a conservative school, can always opt out of the class. “I use a lot of humour, often related to the blunders made by new learners.” This helps them open up and shed apprehensions about making mistakes. “It is important not to feel shy and self-conscious.” Mr.
Prasad firmly believes that a language can never be taught by force. “Anything that is imposed will not last.” He always makes it a point to tell his students: “You are my friend whether or not you learn Kannada.” Considering that a person who cannot speak Kannada can manage perfectly well in Bangalore, why should one even make an effort to learn Kannada? He quotes what the late poet, Su.
Ekkundi, had said while inaugurating one of his Kannada courses: “Learning the language of the land is like saying `Thank you’ to your host when you go to someone’s house and accept his or her hospitality. It is one’s primary duty.” His classes, he also hopes, will add their own mite in building a Kannada atmosphere and plenty of goodwill in the burgeoning metropolis of Bangalore. S Posted by ,. Born in 1923 in Deshahalli, Maddur taluk, Mandya district, a school dropout joined Independence movement in his younger days, Shri G.
Narayana, dedicated his life to the nation. The service rendered by him as mayor of Bangalore in 1964, President of Kannada Sahitya Parishath in 1969, President of Karnataka Press Academy in 1987, President of Kannada Development Authority in 1992 is unforgettable. Narayana has a captivating personality and capable of winning the hearts of one and all by his balanced views, strict discipline, and simplicity, matured thinking and restrained talk. Started a monthly magazine ‘VINODA’ in 1951 and has been a very capable editor for the last 55 years. About EKAVI Ella Kannadaabhimanigala Antharrashtriya Vedike In Kannadigare, namaskara ಎಲ್ಲಾ ಕನ್ನಡ ಅಭಿಮಾನಿಗಳ ಅಂತರರಾಷ್ಟೀಯ ವೇದಿಕೆ – ಈಕವಿ ಬನ್ನಿ ಎಲ್ಲಾ ಕನ್ನಡಿಗರು ಒಂದಾಗಿ ಕನ್ನಡ ಕೆಲಸಕ್ಕೆ ಮುಂದಾಗೋಣ Welcome to E-KAVI and [email protected] EKAVI KUVEMPU program photos EKAVI Rajkumar Rasa Sanje Program Ella Kannada Abhimaanigala Vedike International “E-KAVI” is A GLOBAL PLATFORM FOR KANNADIGAS ALL OVER THE WORLD.
E-KAVI’s website is:. EKAVI Inagurated in 2003, uddeshagalu mattu nadedu banda daari E-KAVI has started forming Committees in all 27 Districts of Karnataka State to have meetings every month by Kannadigas in that FM 91 Meeting local area. THE ENTIRE ekavi 27 Districts Network is here in the following URL; This helps to develop network of Kannadigas working for Kannada. Archives. (1).
(6). (14). (1). (1). (4).
(5). (3).
(2). (5). (3). (3).
Categories. RSS.
Comments are closed.
|
AuthorWrite something about yourself. No need to be fancy, just an overview. ArchivesCategories |